Farmári by napriek škrtom mohli dostať z Bruselu viac peňazí
(09.12.2012; www.pravda.sk; s. -; SITA)
Slovenskí farmári by mohli dostať z Bruselu o 14 % viac peňazí v priamych platbách v porovnaní so súčasným finančným rámcom.
Stalo by sa tak aj napriek tomu, že celkový objem prostriedkov do Spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie sa zníži o 10 %. Na piatkovej tlačovej konferencii po rokovaní s ministrom pôdohospodárstva Ľubomírom Jahnátkom a predsedom Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Milanom Semančíkom to uviedol podpredseda vlády a minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák. Tieto čísla však nie sú zatiaľ definitívne, keďže rozpočet EÚ na roky 2014 až 2020 ešte nie je schválený. "Ale urobíme všetko preto, aby sme v žiadnom prípade nešli dolu," dodal Lajčák.
Šéf rezortu zahraničia však s týmito výsledkami nebol celkom spokojný, radšej by videl rýchlejšie vyrovnávanie rozdielov v platbách, ktoré dostávajú slovenskí a zahraniční farmári. "Je to boj," povedal minister. Dodal, že v Bruseli sa podarilo vyrokovať aj individuálne uplatňovanie stanovovania stropov priamych platieb pre poľnohospodárske podniky v jednotlivých členských krajinách. "My sme už rozhodli, že v prípade Slovenskej republiky sa nebude uplatňovať," konštatoval Lajčák.
Jahnátek uviedol, že Slovensko sa chce za ten krátky čas, ktorý mu ešte ostáva na rokovania s Bruselom, zamerať najmä na to, aby obálka s peniazmi EÚ na nasledujúcich sedem rokov bola čo najväčšia. Vyjednávači by sa podľa Jahnátka mali ešte snažiť o to, aby sa priame platby pre farmárov na Slovensku dorovnali priemeru EÚ. "Zhodli sme sa, že v tomto kole to už nie je celkom priechodná alternatíva, ale stále máme métu, aby sme sa priblížili k okolitým štátom, ktoré môžu na slovenský trh aktívne pôsobiť". Pripustil však, že úplné vyrovnanie by mohlo nastať až v roku 2028.
Minister kritizoval aj pôvodne nastavený systém vylúčenia 7 % pôdy z poľnohospodárskych činností. Tým by podľa Jahnátka úplne nezmyselne úhorom ležala najúrodnejšia zem hlavne v oblasti južného Slovenska, čo by viedlo k jej znehodnocovaniu a devastácií. Taktiež by to podľa Jahnátka ohrozilo sebestačnosť Slovenska v rastlinnej výrobe, keďže už len pri súčasnej výmere polí ju farmári dokážu len ťažko zabezpečiť.
Spokojnosť so zlepšením situácie vyjadril aj predseda SPPK Semančík. Pripustil však, že problémom naďalej ostávajú rozličné podmienky na podnikanie, ktoré svojou dotačnou politikou vytvára EÚ. Podľa Semančíka poľnohospodárov najviac ťaží nevyrovnané podnikateľské prostredie. "Keď sme vstupovali do EÚ, tak sme hovorili, že sa nebojíme konkurencie, ale nerovnakých podmienok pre podnikanie," dodal.
