Signalizačná správa ÚKSÚP-u na 18.-24.6.2010
Po tropických horúčavách nastalo znovu trochu chladnejšie obdobie aj so zrážkami. Tlak vlhkomilných hubových chorôb naďalej trvá a terajšie počasie udržuje pre ne vhodné podmienky.
Medzi nepríjemných škodcov maku patrí krytonos makovicový. V teplejších oblastiach môže zničiť 50 – 70 % úrody, niekedy aj viac, v chladnejších oblastiach sa vyskytuje len vo veľmi teplých rokoch. Chrobáky vyliezajú z pôdy v prvej polovici mája. Najprv sa živia na divých druhoch maku. Akonáhle vyrastie mak siaty, prechádzajú naň a vyžierajú na stonkách pozdĺžne ryhy. V dobe kladenia vajíčok samičky vyhlodávajú mladé tobolky. Napadnutie je dobre vidno na nezrelých tobolkách často ešte so zvyškami korunných lupienkov, kde možno nájsť tmavé škvrny, v ktorých je otvor vykúsaný samičkou. Do neho kladie vajíčka v období kvitnutia. Jedna samička môže naklásť až 400 vajíčok. Za 3-5 dní sa liahnu biele rohlíkovito stočené beznohé larvy, ktoré vyžierajú v tobolke tvoriace sa semená. Ich úplný vývoj trvá 13-17 týždňov. Dospelé larvy opúšťajú tobolky v noci a kuklia sa v pôde v hĺbke 10-15 cm. Za 40-47 dní sa premenia na chrobákov, ktorý prezimujú. Ochrana sa vykonáva až po zistení náletu chrobákov na porasty v štádiu tzv. háčkovania (pred kvitnutím, keď kvetné puky sú na ohnutej stopke). Používajú sa prípravky Acord, Mospilan 20 SP, Nurelle D a Nurelle Max spolu so zmáčadlom Silwet L-77 na zvýšenie priľnavosti postreku. Kvitnúce porasty sa nesmú ošetrovať!
Pozorovať škvrnité listy na marhuliach, broskyniach, čerešniach a višniach nie je žiadnou zvláštnosťou. Sú to bežné poškodenia, avšak keď sú príznaky aj na plodoch, znamená to aj hospodárske straty. Prvé príznaky už pomerne skoro na jar možno zistiť na vyvíjajúcich sa lístočkoch, na ktorých vznikajú okrúhle suché hnedé až hnedočervené škvrny, ktoré začínajú čoskoro z listov vypadávať. Tak sa objavujú na listoch dierky, podľa ktorých sa choroba nazýva aj dierkovitosť listov. Pôvodcom je huba Clasterosporium carpophilum. Po odkvitnutí stromov huba napáda aj plody, na ktorých sa objavujú tmavé až do dužiny prenikajúce preliačiny, v ktorých sa niekedy vytvárajú drobné kvapôčky gleja. Silnejšie postihnuté plody sa znetvorujú, nedozrievajú a niekedy aj predčasne opadávajú. Najintenzívnejšie šírenie huby prebieha od apríla do júna, kedy ho podporujú časté dažde, ktoré nemusia byť veľmi výdatné. Chorobu podporujú aj dlhšie trvajúce jarné dažde, tienisté polohy a prehustené koruny stromov. Odolné odrody zatiaľ nie sú známe. Preventívne opatrenia sa musia zamerať na likvidáciu opadaných listov, vyhýbanie sa tienistým polohám a na presvetľovanie korún stromov. Chemická ochrana je povolená len pri čerešniach a višniach. Prvé ošetrenie sa vykonáva 3-4 týždne po odkvitnutí a podľa potreby sa opakuje každých 10 dní. Ošetrenie má význam iba v oblastiach s vyššími zrážkami a v ovocných škôlkach. Povolené sú prípravky Baycor 25 WP, Citan DG, Delan 700 WDG, Dithane M 45, Dithane DG Neo-Tec, Novozir MN 80 a Syllit 65. Používa sa vyššie množstvo vody, a to 1 000 až 1 500 litrov na hektár. Uvedené prípravky účinkujú aj proti fialovej škvrnitosti listov čerešní a višní spôsobovanej hubou Coccomyces hiemalis, ktorej príznaky, škodlivosť aj nároky na počasie sú veľmi podobné. Rozdiel je len v termíne škodlivosti, ktorá pripadá na obdobie po zbere, teda počas leta, kedy taktiež musia byť výdatné zrážky. Inak je jej škodlivosť zanedbateľná a osobitné ošetrenia sa nevykonávajú.
Len pre zaujímavosť uvádzame, že podľa pozorovaní je nálet obaľovača jablčného veľmi nízky a aj poškodenia nedosahujú významných hodnôt. Takže ich pravdepodobne významne zdecimovalo daždivé a chladné májové počasie.
Naďalej pripomíname ochranu proti chrastavitosti jabloní a hrušiek, proti plesni zemiakovej na zemiakoch a rajčiakoch a proti plesni cibuľovej na cibuli.
Ing. Stanislav Barok
ÚKSÚP – OOR, 14.6.2010
