Facebook Statistics
Značka Kvality

Ministerstvo v médiách

ĽUBOMÍR JAHNÁTEK A ZSOLT SIMON V RELÁCII O 5 MINÚT 12

06-03-2013

(03.03.2013; Televízna stanica STV 1; O 5 minút 12; 11.55; 65 min.; JANČKÁROVÁ Marta)

Marta JANČKÁROVÁ, moderátorka:

"Peknú nedeľu všetkým. Európske krajiny spája najnovšie aj potravinový škandál. Tisíce spotrebiteľov zneisteli či kupujú naozaj to, čo je napísané na výrobkoch. Problémom je pritom nielen konské mäso, ale aj kvalita potravín ako taká. Ani tejto téme sa nevyhneme v dnešnej diskusii O 5 minút 12. Vitajte. Výrobky s koňacinou sa našli aj na Slovensku. Úrady upozorňujú, aby ich ľudia nejedli a vrátili späť do predajní. Kauza s konským mäsom zmobilizovala aj Brusel. Chce sprísniť kontroly potravín aj pokuty za podvody."

Lenka SKALICKÁ, hovorkyňa Úradu verejného zdravotníctva SR:

"Keďže sa predmetné výrobky môžu nachádzať ešte v obchodnej sieti na Slovensku, odporúčame spotrebiteľom, aby predmetné výrobky nekonzumovali, aby ich nekupovali a v prípade, ak tak urobili, aby ich vrátili naspäť do predajne."

Jozef BÍREŠ, riaditeľ Štátnej veterin. a potrav. správy SR:

"Kontrolujeme všetky výrobky, polotovary, ktoré by mohli mať súvis s hovädzím mäsom a kde nie je vyznačený podiel konského mäsa na etikete."

Linda MCAVANOVÁ, poslankyňa Európskeho parlamentu:

"Vyzerá to tak, že neviem, ako dlho boli ľudia klamaní falošnými etiketami a jedli konské mäso. Vy chcete robiť testy iba mesiac, čo sa stane potom?"

Tonio BORG, eurokomisár:

"Nenahovárajme si, že tieto prípady sa stali iba preto, že nemáme dostatočnú legislatívu na označovanie potravín."

Pavol POC, poslanec Európskeho parlamentu:

"Keby stačili námatkove kontroly, tak sa ten škandál dnešný nerozšíril do 15?tich alebo 17?tich členských krajín štátov a zostal by obmedzený na jeden."

Matthias GROOTE, predseda Výboru pre bezpečnosť potravín EP:

"Ak firma úmyselne nalepí falošnú etiketu na svoj výrobok, musí stratiť licenciu."

M. JANČKÁROVÁ:

"O potravinách, ale napríklad aj o podmienkach, ktoré majú naši poľnohospodári budeme diskutovať s ministrom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomírom JAHNÁTKOM, nominantom Smeru?SD, dobrý deň prajem."

Ľubomír JAHNÁTEK:

"Dobrý deň prajem."

M. JANČKÁROVÁ:

"A jeho predchodcom v kresle šéfa rezortu, poslancom strany Most?Híd Zsoltom SIMONOM, vitajte."

Zsolt SIMON:

"Dobrý deň prajem."

M. JANČKÁROVÁ:

"Pán minister, tak hneď na úvod, aby sme prípadne nešírili paniku. Tak treba zdôrazniť, že samozrejme konské mäso samé o seba ako také nie je zdraviu škodlivé, ak neobsahuje veterinárne liečivo. Ale čím si vysvetľujete to, že tento podvod na spotrebiteľoch, lebo o tom predovšetkým ide, sa šíri po celej Európe a už aj u nás?"

Ľ. JAHNÁTEK:

"Myslím si, že je to veľmi jednoduché. Ten obchod s potravinami je už dneska tak globalizovaný, že vlastne zasahuje cez svoje jednotlivé články všetky členské štáty. Dneska je do problému konského mäsa zapojených, do piatku bolo 20, bohužiaľ, musím po piatku povedať 21 štátov, lebo už je v tom aj Slovensko a celkovo bolo identifikovaných viac ako 100 výrobkov, ktoré majú identifikované konské mäso deklarované ako hovädzie mäso. Jednoducho ten medzinárodný obchod je dneska tak prepojený a v podmienkach voľného pohybu potravín v rámci európskeho priestoru, v rámci podmienok, že sa národné autority kontrolné musia spoliehať na národné autority iného členského štátu a tak isto v podmienkach, že kontrola z tretích krajín sa robí len na vstupe a nerobí sa medzi jednotlivými členskými štátmi, jednoducho toto vytvorilo prostredie, že dneska v tých potravinách predpokladám, že je oveľa viac väčších škandálov, tento je identifikovaný, konské mäso je identifikované, ale to nezaručuje, že viac tých podvodov v oblasti potravín neexistuje."

M. JANČKÁROVÁ:

"Pán SIMON, podľa Štátnej veterinárnej a potravinovej správy existujú určité indície, že odkiaľ by asi to mäso mohlo pochádzať. Údajne by to mohlo byť napríklad Rumunsko, kde je veľké množstvo porážaných koní. Myslíte si, že keďže toto zďaleka nie je jediný problém nejakých potravín s pochybnou kvalitou, že je naozaj problém aj v tom, že neexistujú tie štandardné kontroly? Prečo vlastne doteraz tomu biznisu nestálo nič v ceste?"

Zs. SIMON:

"Ja si nemyslím, že neexistujú štandardné metódy kontroly, tie existujú, len otázka je lukratívnosti podvodu. A potraviny, nebudeme si nahovárať, že nie sú predmetom podvodu, pretože aj konské mäso a jeho primiešanie miesto hovädzieho mäsa do potravín je len jedným druhom podvodu. Pokiaľ ja som mal možnosť zachytiť, tak Rumunsko sa nebráni tomu, že áno, vyviezlo do viacerých členských krajín Európskej únie konské mäso, ale to bolo deklarované ako konské mäso. To kde a akým spôsobom sa z konského mäsa zrazu stalo hovädzie mäso a dostalo sa to do lasagní, s tým Rumunsko momentálne hovorí, že nemá nič. Ja by som tomuto tvrdeniu momentálne aj veril. Konské mäso je pre mňa akýmsi vrcholom ľadovca a poukazuje na problém, že to nie je problém len vo vzťahu poľských potravín smerom k Slovensku, to je problém celoeurópsky. Tak, ako pán minister povedal, a ja s tým v plnej miere sa stotožňujem, že dnes v globálnom, jednotnom trhu Európskej únie neexistuje riešenie na tieto škandály na národnej úrovni, neexistuje. Pretože to vám dovezú z inokade, je to veľmi drahé, veľmi nákladné kontrolovať, či niekto podvádza alebo nepodvádza. Ja by som tu len poukázal na to, že Európska únia prijala v roku 2010 legislatívu o označovaní výrobkov, kde sa zavádzalo tzv. made in EÚ. V tom čase teda moji predchodcovia za prvej FICOVEJ vlády boli za to, že nám stačí označovanie made in EÚ. Slovenská republika po výmene vlády chcela zachovať označovanie krajina pôvodu Slovenská republika, Nemecko, aby sme mali túto možnosť. Táto možnosť je vytvorená ako alternatívna možnosť, ale je možné sa skryť pod označenie výrobok Európskej únie. Ja by som tu nabádal pána ministra, pretože jediné, čo sa nám už vtedy v poslednej fáze rokovania podarilo vyrokovať bolo, že Európska únia sa koncom roku 2013 vráti k tejto legislatíve označovania a ako som mal možnosť aj z tejto relácie alebo zo začiatku relácie vidieť, mnohí ministri sú za to alebo naklonení pozitívne k tomu, aby sa táto legislatíva otvorila. Ja nabádam pani ministra, aby konal vo vzťahu k Európskej únii a aby sa táto legislatíva otvorila, pretože bez tejto legislatívy na národnej úrovni my sa s tým nevieme vysporiadať."

M. JANČKÁROVÁ:

"Pán minister, ste teda za otvorenie tejto legislatívy?"

Ľ. JAHNÁTEK:

"Ja si myslím, že v každom prípade treba sprísniť režim, aby sa identifikoval výrobca a pôvodca danej potraviny. Nakoniec vidíte, že pri najnovšej novele zákona o potravinách Slovensko už prijalo nad rámec niečo a to je, že pokiaľ príde z inej krajiny na územie SR potravina, tento dovozca je povinný minimálne 24 hodín dopredu nahlásiť tento dovoz na príslušnú regionálnu veterinárnu správu, čím umožní našim kontrolným orgánom, aby začali konať, aby preverili danú potravinu a aby sme mali identifikovaný každý dovoz. Čiže nahrádzame ten nedostatok, ktorý vznikol v rámci pohybu potravín a kontroly potravín Európskej únie, my ho nahrádzame a špecifikujeme si ho na podmienky Slovenskej republiky, čiže tak isto zavedenie slovenskej potraviny hovorí o tom, že označenie EÚ nebudeme brať do úvahy do štatistiky ako slovenskú potravinu. Čiže ja osobne nie som tak isto zástanca označenia vyrobené v EÚ, ale aby bol konkrétne identifikovaný výrobca a krajina pôvodu a myslím si, že to bude aj jedno z východísk alebo zo záverov celej tejto kauzy, lebo tu už nie len európske inštitúcie z hľadiska ochrany zdravia a bezpečnosti potravín konajú, ale koná napríklad veľmi intenzívne Interpol, čiže myslím si, že táto kauza bude mať ďalšie dôsledky a tie opatrenia, jedno z nich zrejme bude aj otázka presnej identifikácie výrobcu."

M. JANČKÁROVÁ:

"Pán SIMON je toto receptom, východiskom?"

Zs. SIMON:

"Nie úplne receptom a ja by som sa vrátil k tej predchádzajúcej výzvy alebo k tomu apelu pánovi ministrovi, smerom k rade ministrov alebo Európskej komisii. V čase keď vznikla kauza, ak si spomínate v roku 2011 začiatkom roka E?coli. Vtedy s mnohými ďalšími mojimi kolegami som apeloval na to, aby sa zišla mimoriadne rada ministrov, aby sme sa s touto témou zaoberali. Áno, Brusel venuje sa tejto problematike, len je to veľmi citlivé, lebo do tejto problematiky je zapletené Francúzsko, je v tom Nemecko, sú v tom iné veľké krajiny a je to pre nich strašne nepríjemné. Preto by som uvítal, keby v tejto téme bolo aj mimoriadne rokovanie, aby to nebolo nechané len na Interpol. Druhá otázka je z hľadiska označovania. Neviem súhlasiť s pánom ministrom, že made in EÚ a krajina pôvodu, že čo budeme považovať za slovenské a čo nie. Dnešná legislatíva Európskej únie je postavená do takej podoby, že keď niekto donesie dánske svine na Slovensko, urobí z nich tu klobásu, tak tá klobása sa stane zrazu slovenskou. Bohužiaľ toto v legislatíva Európskej únie umožňuje. Aj keď doveziem klobásu, zmes ako hotový výrobok, už len treba naplniť do čriev a dať na pult, už aj tento malý krok stačí k tomu, aby tento výrobok bol slovenský. Pán minister veľmi dobre vie, že ja som ho nabádal, mnohé krajiny v rámci Európskej únii sa už vybrali pred časom, teda aby som bol konkrétny 2011?2012 sa vybrali vlastnou cestou, čo pokladám za veľmi užitočné, aby členská krajina si zadefinovala, čo môže považovať za slovenské alebo národné. Ale pán minister to niekedy v novembri pri prejednávaní zákona o neprimeraných podmienkach obchodných reťazcov aj prisľúbil, že to bude v zákone o potravinách, že to bude súčasťou zákona o odbytovom fonde, zatiaľ to nevidím ani v jednej rovine. Prečo si to trúfam povedať? Keby sme zadefinovali, že slovenský výrobok môže byť označený výrobok, ktorý pochádza od A až po Z zo Slovenska, tak by slovenský spotrebiteľ pri svojom rozhodovaní vedel, že tu je garancia slovenských inšpektorov, ktorí dokážu garantovať zo stajne až na stôl, že ten výrobok akým procesom prešiel. Pokiaľ by to bol výrobok, že vyrobený domáci produkt, tak tam by sme mohli povedať, že 50 percent toho výrobku pochádza zo Slovenska alebo výrobok vyrobený na Slovensku. Tieto definície pokladám za nesmierne dôležité, aby sme mali zadokumentované na úrovni národnej, pretože už dnes nám súčasná legislatíva nepostačuje. Ani hrozba sankcií, lebo tie firmy dnes existujú, Interpol ich môže identifikovať, môžete ich postihnúť, ale ten biznis je tak lukratívny, že na pozajtra máte druhú firmu, ktorá vám bude robiť toto isté."

M. JANČKÁROVÁ:

"Pán minister, vidíte teda ako nedostatok, že chýba definícia, čo je vlastne slovenské a čo pochádza od inakadiaľ?"

Ľ. JAHNÁTEK:

"Dve veci, čo sa týka mimoriadneho zasadnutia. V pondelok bola práve rada ministrov, kde o pol šiestej večer sa ako mimoriadne a samostatný bod zaradil bod konské mäso, kde sa identifikovali prvé poznatky, ktoré v tejto oblasti Európska komisia má a dohodol sa ďalší postup, čiže v tomto procese sa pokračuje, čiže pán SIMON nečaká sa, koná sa v tomto a Európska únia určite uzavrie aj Európska komisia uzavrie tento problém s konským mäsom a Slovensko bude pri tom. Čo sa týka ale slovenskej potraviny. Pán poslanec, ja vám to už asi piaty krát idem hovoriť. Hovorím vám to v parlamente, tak vám to poviem teraz aj pred televíznymi divákmi. Definícia slovenskej potraviny je určená v štatúte kvalita SK. Doteraz vám stačil štatút kvality SK na to, aby sme vedeli ohodnotiť kvalitné slovenské výrobky, prečo dneska používame kvalitu SK ako znak slovenskej potraviny je v tom, že my nechceme ponúknuť občanom Slovenskej republiky, našim konzumentom nielen slovenské potraviny, ale zároveň aj potraviny, kde garantujeme, že zloženie tej potraviny zodpovedá obsahu, ktorý je deklarovaný a zodpovedná bežným štandardom alebo štandardom v kvalite potraviny, čiže preto je to kvalita SK a teraz čo je to slovenská potravina? Je tam presne definované, neviem prečo potrebujete na to nejakú ďalšiu zákonnú normu, keď v štatúte značky kvality SK je definované a je tam napísané. Minimálne 75 percent surovín použitých pri výrobe daného výrobku musí byť dopestovaných alebo dochovaných na Slovensku, čiže musí byť slovenskej providencie. Ďalej tam máte napísané, všetky technologické postupy pri výrobe toho výrobku musia byť prevedené na území Slovenskej republiky s výnimkou tých surovín, ktoré nie je možné dochovať alebo dopestovať na území Slovenskej republiky, ako je napríklad káva, čaj, ryža, ktoré nie sú originál naše výrobky, ale sú dovezené vo veľkých prepravných nádobách a sú u nás napríklad káva pražená, rozvažovaná."

M. JANČKÁROVÁ:

"Takáto káva sa teda považuje za aký výrobok?"

Ľ. JAHNÁTEK:

"Takáto káva pokiaľ bude donesená, nepražená káva napríklad z Brazílie a bude sa pražiť na území Slovenskej republiky a bude sa deliť alebo teda sáčkovať do konzumných obalov, bude pokladaná za slovenskú potravinu. Ale čo spomínate tie dánske klobásy, tak tie sa určite nebudú pokladať za slovenskú potravinu, lebo to mäso bolo vyrobené v Dánsku. Je tam ešte jedna výnimka, do surovín sa nezapočítava voda tzn. niekedy boli otázky, že či aj cola vyrábaná na Slovensku bude pokladaná za slovenskú surovinu. Tak táto nie, lebo voda je tam podstatná zložka a ide hlavne o tie prímesi, ktoré tá cola obsahuje a tie sú všetky dovezené."

M. JANČKÁROVÁ:

"Tak pán minister teda hovorí, že definované to je. Podľa vás nie, kde je problém?"

Zs. SIMON:

"No treba, aby diváci si jednu vec uvedomili. Pán minister, keď niekto pozná, čo je SK kvalita, tak ja sa pokladám za takého človeka. Pretože SK kvalita sme uvádzali na trh alebo ako istý marketingový produkt, ktorý označuje slovenské výrobky a kvalitné v roku 2004, keď som bol ministrom v auguste. Ale je treba povedať, že ten čas uplynul a my sme niekde ďalej. Už pomaly 10 rokov uplynie a sme za nami. A ja súčasne hovorím, že SK kvalita je dobrý produkt, ale nepostačí nám. Keď Rajo dnes dokáže predávať svoje maslo vyrobené v Nemecku označené číselným kódom 858 Slovenska, tak je to kdesi choré. Keď dokážeme Slovakia chips vyrobené v Českej republike predávať kódom 858 na Slovensku, je to choré. Nemáte pravdu v tom, že klobása z dánskej svine nebude slovenská, lebo..."

Ľ. JAHNÁTEK:

"Z dovezenej svine."

Zs. SIMON:

"Z dovezenej svine, lebo európska legislatíva výrobcom na Slovensku umožňuje alebo spracovateľom tí, ktorí urobia akýkoľvek krok, umožňuje pre nich, keď dovezú, tu urobia nejaký krok, deklarovať, že je to slovenské. A práve preto, pre jednoznačnosť a ľahšiu orientáciu slovenského spotrebiteľa by sme potrebovali túto definíciu. To, že my to nemáme dnes zneužívajú len obchodné reťazce. Poviem aj príklad. Nepomenujem obchodné reťazce, ktoré sa do toho zapojili. Ale je tam kvalita z našich regiónov, ale sú to aj poľské vajíčka zabalené na Slovensku alebo vyrobené na Slovensku. Spotrebiteľ nevie jednoznačne povedať, čo je za výrobok vyrobené na Slovensku alebo čo je pod kvalitou, nevieme."

Ľ. JAHNÁTEK:

"Ale čo to teraz splietate jedno s druhým dokopy? Ešte raz, hovoríme o slovenskej potravine, a potom hovoríme o potravinách ďalších. Veď my sa nebránime, že budú aj iné potraviny na trhu. Budú aj regionálne výrobky, budú tie vaše dánske klobásy."

M. JANČKÁROVÁ:

"A bude to odlíšené? Slovenský výrobok od neslovenského?"

Ľ. JAHNÁTEK:

"Do štatistiky, ktorú my budeme brať ako slovenskú potravinu, musí spĺňať ešte raz tie základné kritériá. 75 percent suroviny zo Slovenska, výrobné procesy na Slovensku a hlavné procesy pri tých produktoch, ktoré nie je možné dopestovať, bodka. Čo tam treba viac vysvetľovať."

M. JANČKÁROVÁ:

"Dobre, k slovenským výrobkom sa ešte dostaneme pri inej súvislosti, ale vráťme sa tak spotrebiteľsky ku konskému mäsu. Pán minister, vieme že Štátna veterinárna a potravinová správa robí testy, jednak na prítomnosť konskej DNA a jednak na prítomnosť veterinárneho liečiva fenylbutazón, ktorý môže byť ľudskému zdraviu škodlivý. Aké sú zatiaľ výsledky, sú všetky vzorky zdraviu neškodné?"

Ľ. JAHNÁTEK:

"My sme zatiaľ identifikovali alebo sme odobrali 43 vzoriek s podozrením na konské mäso, lebo toto mäso nie je deklarované na obale, čiže je to otázka podozrenia, kde by toto mäso sa mohlo vyskytovať z hľadiska dodávateľa, čiže preberáme tie informácie z trhu, lebo treba si uvedomiť, už je predsa 100 výrobkov definovaných ako pochybných s obsahom konského mäsa a 20 štátov už je v tomto zapojených, čiže určité informácie sú. Z tých 43 vzoriek sme zatiaľ ukončili testy na 26?tich. Všetky boli s nulovou prítomnosťou konskej DNA, len v jednej vzorke, ktorú sme si potom overovali na referenčnom pracovisku vo Viedni, sme našli 0,1 percenta konského mäsa. Bol to burger de luxe z Holandska, ktorý bol takto distribuovaný na Slovensko. Ale tým, že obsahoval 0,1 percenta a prahová hodnota je jedno percento, bol aj tento výrobok definovaný ako nezávadný."

M. JANČKÁROVÁ:

"Čiže zdraviu to neškodí. Ani jedna vzorka nepreukázala nič také."

Ľ. JAHNÁTEK:

"Ale konské mäso neškodí zdraviu ako také."

M. JANČKÁROVÁ:

"Čiže nenašli sa tam ani prímesi."

Ľ. JAHNÁTEK:

"Nenašli sa tam prímesi, čo sa týka fenylbutazónu. Máme predpísané, že musíme urobiť minimálne 5 skúšok, čiže vyberajú sa tie vzorky, na ktorých sa tento fenylbutazón bude robiť. Vzhľadom na to, že my nemáme pozitívnu konskú DNA, de facto nemáme prečo robiť aj ten fenylbutazón. Ale samozrejme situácia sa po piatku zmenila, kde sme cez rýchly varovný systém dostali informáciu, že predsa 16 ton konského mäsa bolo dovezených na územie Slovenskej republiky. Išlo cez dva kanály. Obidva kanály majú pôvod v Českej republike, čiže je to dovoz z Českej republiky. Jeden ten väčší, tá väčšia dodávka tých zhruba 16 ton pochádza pôvodom z Írska, kde v Írsku boli porazené kone. Boli dodané ako konské mäso do skladu vo Veľkej Británii a z Veľkej Británii opustili už ako hovädzie mäso tento sklad a dostali sa do Českej republiky a český dodávateľ ho dodal ako hovädzie mäso. Na Slovensko sa dostal cez dve cesty. Cez jeden distribučný sklad v Trenčíne, kde majiteľ okamžite začal spolupracovať a myslím si, že tam vystopujeme všetky tie dodávky, ktoré išli do jednotlivých predajní. Bohužiaľ znovu sa nám tu objavila aj garážová firma, bratislavská firma, ktorá to ponúkala s najväčšou pravdepodobnosťou do bratislavských reštaurácií a táto firma je neidentifikovateľná. Majiteľ budovy, kde sídli tvrdí, že už tam niekoľko mesiacov vôbec neboli a osoba, ktorá bola daná ako kontaktná tvrdí, že už niekoľko mesiacov v tej firme nerobí. Čiže tento prípad sme okamžite dali polícii. Tu už pokračuje ďalšie konanie polícia. Druhý prípad máme burgery dovezené znovu cez Nowaco bohužiaľ. Tieto mäsá boli určené znovu na rýchle občerstvenie. Takže toto sme ale zachytili zhruba 670 kilogramov takéhoto primiešaného konského mäsa, to sa zastavilo a stoplo. Ale už ideme konať voči firme Nowaco, lebo tých prípadov toho konského mäsa, už je tam nejako priveľa."

M. JANČKÁROVÁ:

"Dá sa vylúčiť v tejto chvíli, že niekde v obchodnej sieti, napríklad na skladoch a podobne je ešte konské mäso?"

Ľ. JAHNÁTEK:

"Vylúčiť sa to nedá, lebo my musíme jednoducho pracovať s informáciami, s ktorými máme. My jednoducho nie sme schopní teraz otvoriť každý sklad, každý kus mäsa zobrať. Pri tých polovičkách, tam by sa to veľmi rýchlo dalo identifikovať. Ale bohužiaľ toto všetko prichádza v mletom mäse. Čiže my to už máme viac menej pomleté mäso a tam je tá identifikácia podstatne ťažšia vzhľadom aj na to, že väčšinou sú už prikorenené, už sú primiešané prímesi do týchto mletých mias, takže tam tá identifikácia je podstatne komplikovanejšia."

M. JANČKÁROVÁ:

"A navyše, vizuálne je ťažké konské mäso rozlíšiť niekedy od hovädzieho. Mimochodom, keď pán minister spomínal to veterinárne liečivo fenylbutazón, ktoré sa našťastie u nás ešte nevyskytlo, aspoň sa nenašlo, tak len pre zaujímavosť dodávam, že vo Francúzsku ho napríklad už našli v konskom mäse. Pán SIMON považujete tie opatrenia, o ktorých hovoril pán minister a vôbec opatrenia prijaté na Slovensku, ale aj na úrovni Bruselu zatiaľ za dostatočné?"

Zs. SIMON:

"Nemyslím si. Prístupová zmluva Slovenskej republike, ale tá je ratifikovaná vo všetkých krajinách 27?mich krajinách Európskej únie dáva možnosť v mimoriadnych situáciách prijať opatrenia na obdobie šiestich mesiacov na zákaz distribúcie, predaja istých druhov výrobkov v rámci Európskej únie, v rámci jednotného trhu. Toto prístupová zmluva umožňuje pre každú členskú krajinu. Nazdávam sa, že Slovenská republika by sa mala vybrať aj touto cestou, respektíve iniciovať, aby v rámci Európskej únie slobodný pohyb tovaru sa na šesť mesiacov minimálne tak mierne povedané obmedzil. Keby sa to obmedzilo som presvedčený, že by sa to viac dalo skontrolovať. Viac by sa v tom dal urobiť poriadok. Nehovoriac o tom, že je mnoho chýb a deformácii na trhu. Ja by som sa tu rád vrátil alebo podotkol také Poľsko. Lebo s Poliakmi máme roky rokúce problém. Ja ako minister som sa to tiež snažil riešiť. Je to veľmi ťažké riešenie, ťažký oriešok. Poliaci majú veľmi dobrý lobing v Bruseli. Je treba povedať, že po hlbšej úvahe, že prečo sa k nám valí toľko nekvalitného z Poľska je aj to, že keď sme vstupovali do Európskej únie v roku 2004 v prístupovom procese sa nové členské krajiny jeden druhému navzájom sa nevyjadrovali, len starých 15 krajín. Tých 15 krajín dalo Poľsku enormné výnimky. Ako jeden z príkladov vám uvediem. My všetci v rámci Európskej únie máme povinnosť mraziť mäso alebo chladiť mäso vzduchom, teda klimatizačnými jednotkami. Poliaci majú výnimku, oni môžu ľadovou vodou. Tá ľadová voda spôsobí, že v tom výrobku máte viac vody. Toto je jeden taký najzávažnejší moment by som povedal, ale takýchto výnimiek Poľsko má rad. Prečo nie je možné alebo by bolo na čase iniciovať, aby Poľsko tieto výnimky, ktoré získalo z hľadiska potravín a preukazujú sa, že na trhu Európskej únie nemôžu fungovať alebo nefungujú a spôsobujú škodu, najviac škodu v nových členských krajinách, teda hlavne u nás, v Česku, Maďarsku a inde. Nie ani tak v starej pätnástke, tak prečo by nebolo možné ich iniciovať, aby Poľsko tieto výnimky nemalo rovnako, ako ich nemá momentálne Slovenská republika."

M. JANČKÁROVÁ:

"Dobre. Tak jedna vec sú výnimky..."

Ľ. JAHNÁTEK:

"Od vstupu Slovenska do Európskej únie ste bol dvakrát ministrom, tak prečo ste to neinicioval? Prečo ste to nezastavil? Prečo ste nezakázal dovoz potravín z Poľska. Viete, toto poučovanie ex post je veľmi užitočné a veľmi dobre sa počúva."

M. JANČKÁROVÁ:

"Dobre. Jedna vec sú výnimky. Kým existujú, kým niekto teda nebude iniciovať ich zrušenie alebo pozastavenie, boli by ste teda v tejto chvíli, keďže teraz vy ste ministrom, za pozastavenie voľného pohybu tovaru v tejto súvislosti?"

Ľ. JAHNÁTEK:

"Pani redaktorka, každý členský štát sa musí správať v rámci platných noriem, ktoré v európskom priestore platia a tak isto na potraviny patrí voľný trh. To je Jedna zo základných podmienok, aby sa robila voľný trh s potravinami. To je základná podmienka na to, aby sa robila spoločná poľnohospodárska politika. Modifikovať tento systém je relatívne komplikované, ale Slovensko po skúsenostiach s potravinami, s dovozom potravín, ktoré sme identifikovali v druhom polroku 2012, kde sa urobilo viac ako 52?tisíc kontrol na kvalitu potravín a dovozu potravín, sprísnilo podmienky dovozu, čiže nie na úrovni Európskej únie, ale na úrovni vlastného štátu, kde sme dali za povinnosť každému dovozcovi minimálne 24 hodín pred dovozom nahlásiť každý tento dovoz potraviny príslušnej regionálnej veterinárnej správe, ktorá si už vie tam potom odkontrolovať kvalitu týchto potravín. Čiže my sme preskočili a predbehli aj kauzu konského mäsa, čiže išli sme v ofenzíve, išli sme v duchu toho, že chceme na Slovensku pre slovenských spotrebiteľov zabezpečiť kvalitné potraviny a preto sme vyšli s takýmto netradičným riešením, ktoré nie je v Európskej únii bežné. Ale na druhej strane musím povedať, Európska únia pochopila tento náš krok. Samozrejme mali sme diskusie, prečo to ideme robiť, začo to ideme robiť, keď sme dokladovali aké máme vysoké percento nekvality a úplne inej nekvality, nielen zámena mäsa, lebo to je podvod, ale my sme tu mali potraviny zdraviu škodlivé, neidentifikovateľné, s možnou nákazou. Čiže to boli oveľa vážnejšie prípady, ako je napríklad kauza konské mäso, hoci ho nechcem zľahčovať. Čiže Európska únia pochopila tento náš krok a dokonca teraz tie posledné diskusie, ktoré máme hovoria o tom, že Európska únia nás má v merku ako dobrý príklad, akoby napríklad potravinová kontrola mala fungovať a možno v tom širokom rozmedzí systémov potravinovej kontroly, ktorý dneska v rámci členských štátov Európskej únie existuje, bude možno snaha unifikovať tento systém a tam je Slovensko brané ako dobrý príklad."

M. JANČKÁROVÁ:

"Tie opatrenia slovenskej strany, o ktorých ste pred chvíľou hovorili pán minister už preukázali svoju úspešnosť? Naozaj sa už zabránilo podľa vašich informácií podobným aj zdraviu škodlivým potravinám alebo si myslíte, že by bolo predsa len lepšie upraviť to aj na európskej úrovni, ako to hovoril pán SIMON."

Ľ. JAHNÁTEK:

"Zatiaľ zareagovali len tie časté kontroly, lebo pán prezident len teraz podpísal novelu zákona o potravinách, čiže tá nadobúda až v najbližších dňoch účinnosť. Čiže tu ešte to nezabralo. Zabralo to, že potravinári a všetci aktéri, ktorí v potravinovom sektore pôsobia zaregistrovali, že kontroly sú permanentné, sú veľmi husté a sú veľmi nekompromisné. Čiže to bol skôr obraz toho, že skutočne začali si dávať pozor, čo posielajú na Slovensko. Čo sa vôbec na slovenských cestách pohybuje, čo je vôbec v obchodoch na pultoch Slovenskej republiky a aký je servis a hygiena pri predaji. Čiže to je skôr výsledok tej hustoty tých kontrol. Ale zákon začne pôsobiť až v tomto roku."

M. JANČKÁROVÁ:

"V Európskom parlamente sa objavil aj názor, že keď firma úmyselne lepí napríklad falošné etikety, že by mala prísť o licenciu. Boli by ste aj za takéto radikálne riešenie?"

Zs. SIMON:

"Toto riešenie je na Slovensku teda postihnuteľné dnes v platnej legislatíve, či už podľa zákona o potravinách alebo trestného zákona je postihnuteľné."

M. JANČKÁROVÁ:

"Stratou licencie?"

Zs. SIMON:

"V rámci Slovenskej republiky je možné v takomto prípade dať návrh na živnostenský úrad na odobratie licencie. Toto je v zákone zakotvené od roku 2005. Ale dovoľte, aby som sa vrátil ešte kúsok k tomu, čo pán minister hovoril. Áno a musím veľmi kvitovať, že pán minister pokračuje v tých kontrolách, ktoré boli naštartované aj za mňa. Tak ako pán minister, pán prezident novelu zákona z jeho dielne podpísal len pred časom, takže tie opatrenia, ktoré pán minister tam dával, tie sa prejavia viac menej postupne ešte v budúcich mesiacoch naplno. To dúfam, že prinesie ďalšie ovocie. Toto som sledoval aj ja, keď v roku 2011 sme predložili novelu zákona o potravinách, ktorá rozviazala ruky veterinárnym inšpektorom, že môžu chodiť krížom krážom aj cez republiku, lebo povedzme si, že aj toto je dosť podstatné a ja veľmi kvitujem, že existuje dnes veľmi dobrá spolupráca medzi ministerstvom pôdohospodárstva a inšpektormi a políciou, pretože tá súčinnosť je potrebná, lebo treba si uvedomiť aj z tohto konského mäsa, lebo z tohto škandálu, že s potravinami sa dejú podvody a to robia podvodníci a postaviť podvodníka voči normálnemu kontrolórovi, ktorí robí mesačne za 500?600 euro, tak nie je jednoduché, ale určite aj oni sa cítia bezpečnejšie, keď tá polícia ako represívny orgán tam pri tých kontrolách je. Takže ja kvitujem, že pán minister pokračuje v týchto kontrolách. Ale musím povedať, že nie som natoľko optimista, že problémy sú len za našimi hranicami. Problémy sú aj na území Slovenskej republiky a to musím povedať, že nie som dvakrát nadšený toho, že tá legislatíva, ktorá zostala na stole pána ministra, tá nebola dotiahnutá, respektíve bola kdesi stopená. Určite si diváci spomenú na návrh, ktoré smerovali k vyhláškam k mäsovým výrobkom. Trebárs, aby Bratislavské párky a ostatné výrobky nemohli obsahovať hydinový separát. Lebo aj to je kauza, kde kúpime párky, že tam je mäso a my tam kúpime len niečo zomleté, čo vypadá ako mäso. Táto vyhláška bola daná na notifikáciu do všetkých členských krajín. Zostala kdesi visieť a tak isto aj vyhláška o pečive, ktorá hovorila o tom, že keď niekto urobí pečivo z rozmrazeného, to sú ten prípad takzvaných dopekancov by som povedal, ľudovo tomu asi každý viac rozumie. Aj táto legislatíva zostala kdesi visieť a preto hovorím, že pán minister veľa robí v oblasti bezpečnosti potravín, aby sme tu nemali zlé potraviny, pokazené potraviny, ale z hľadiska kvality by sme mali ďaleko viac pridať. Nemôže existovať, že na Slovensku kúpime mäsový výrobok šunku, ktorá má až 67 percent mäsa a zbytok niečo iné. V Rakúsku keď kúpite šunku od toho istého výrobcu, pod tým istým brendom, tak v tej chvíli máte tam 92 percent. To znamená, že aj toto sú oblasti, ktorým je treba sa venovať popri tých všetkých škandáloch, ktoré tu sú na medzinárodnom poli."

M. JANČKÁROVÁ:

"Tak aspoň krátky komentár. Podniknete teda kroky aj v oblasti kvality potravín?"

Ľ. JAHNÁTEK:

"Tie sa permanentne robia. Preto je zavedený ten systém označovania slovenskej potraviny ako kvality SK, lebo opakujem ešte raz. My nechceme ponúknuť slovenskému občanovi len slovenskú potravinu, ale kvalitnú potravinu. To znamená, že na to, aby výrobok dostal takéto označenie, musí za prvé požiadať o značku, dostávajú zadarmo, neplatí nič. Ale musí spĺňať kvalitatívne parametre, ktoré preverí Štátna veterinárna a potravinová správa a vydáva takýto certifikát na tri roky a po troch rokoch si ho musí automaticky znovu obnoviť. Čiže pokiaľ by tam bola nekvalita, pokiaľ by šunka nezodpovedala šunke, jednoducho tú značku kvality SK nedostanete."

M. JANČKÁROVÁ:

"Vráťme sa teraz alebo nech sa páči, krátka reakcia."

Zs. SIMON:

"Nedá mi preto, lebo tá novela mala jedno podstatné, to čo som nechal na stole. Jednoznačne definovala okruh výrobkov, to sú zaužívané mäsové výrobky na Slovensku, ako Bratislavské párky, Inovecká saláma a ďalšie, kde jednoznačne bolo zadefinované, že tam sa nemôže hydinový separát dávať. Dnes potravinový kódex, ktorý platí ešte v tejto oblasti, nehovorí nič o tom, či môže, nemôže obsahovať hydinový separát tzn. hovorí, že musí obsahovať takýto obsah mäsa. Lenže čo robia výrobcovia? Do tohto podielu mäsa oni započítavajú aj hydinový separát. Pán minister, nemáte pravdu v tom, že čo je značka kvality. Značka kvality sa dáva na výrobok výrobcu, ktorý sa prihlási, že chcem mať na tento výrobok značku kvality, ale prepáčte mi, Bratislavské párky môže ktokoľvek vyrábať na Slovensku, ktorý má mäsovýrobu schválenú aj púchovský mäsokombinát."

M. JANČKÁROVÁ:

"Pán minister."

Ľ. JAHNÁTEK:

"Ja stále neviem o nejakom materiáli, ktorý ste nechal na stole, na stole ste nenechal nič, keď ste odchádzal. Mal ste niečo vo svojom notebooku a nechal ste mi akurát problém s potravinovou pomocou, to je jediné, o čom ste ma informoval. Viete, pán minister, keby ste bol dodržal ten štandardný postup, ako som ja dodržal, keď mňa MIŠKOV menil na ministerstve hospodárstva, že som nechal odovzdávací protokol ministra, kde sa mu popísali všetky tieto veci, možno by som aj nejaký ten váš elaborát tam bol objavil a dneska by som vedel aj vôbec sa chytiť niečoho, čo tu teraz spomínate, lebo ja prvýkrát počúvam, že mne ste nechal niečo na stole. Ale okrem prázdneho stola, kalkulačky a telefónu ste tam nenechal nič."

M. JANČKÁROVÁ:

"Dobre a okrem toho, pozrite sa aj bližšie na to, ako napríklad aj tie bratislavské párky vyzerajú alebo čo obsahujú?"

Ľ. JAHNÁTEK:

"Pozrite sa, každý výrobca, každý nositeľ značky si obyčajne registruje takúto značku a na to, aby takáto značka mohla byť používaná všeobecne, je potrebné si kúpiť licenciu. Je otázka toho výrobcu, ktorý si urobil obchodné označenie bratislavský párok, aby si ho skutočne aj legislatívne ošetril. Inak, keď si to neurobí, jednoducho každý má právo vyrábať takýto výrobok bez toho, aby bol garantom tej kvality alebo nekvality. Čiže to je problém legislatívny. Samozrejme sú niektorí výrobcovia, napríklad spišský párok je registrovaný. Spišský párok si nemôže nikto dovoliť vyrábať bez toho, aby dodržiaval jednotlivé kvalitatívne parametre, ktoré sú tam deklarované. Čiže tento systém existuje, nie je žiadny nový, ale viac menej my hovoríme o zlej kvalite u výrobkov takých, ktoré sú všeobecné, bez nejakého konkrétneho označenia, len je to ja neviem turistická saláma alebo ja neviem mäkká saláma. Čiže my hovoríme o všeobecných výrobkoch. Tam sa tá nekvalita hlavne prejavuje."

M. JANČKÁROVÁ:

"Pán SIMON."

Zs. SIMON:

"No v prvom rade nesúhlasím s tým, že pán minister na stole nemal tieto normy. Tieto normy ministerstvo dalo normálne na medzirezortné pripomienkové konanie. Tieto normy boli zaslané všetkým členským krajinám. Pán minister vy osobne ste sa niekoľkokrát mediálne vyjadrovali k tejto téme. Tie sa dajú..."

Ľ. JAHNÁTEK:

"Ale nie k vašim nejakým materiálom."

Zs. SIMON:

"Ale tak isto aj k tomu, že podporujete snahu zavedenia označovania, čo je čerstvé a čo nie je čerstvé, ale neurobili ste v tom nič. Nedotiahli ste to. Nechali ste to stopiť."

Ľ. JAHNÁTEK:

"Pridali sme sa k členským štátom, ktoré túto zásadu dodržiavajú."

M. JANČKÁROVÁ:

"Dobre páni. Ešte aby sme uzatvorili to konské mäso, vrátim sa na chvíľočku a to už bude taká bodka za tou aférou, teda aspoň v našej relácii. Úrad verejného zdravotníctva pán minister hovorí o tom, že ľudia by také výrobky, kde môže byť podozrenie z prítomnosti konského mäsa nemali konzumovať, nemali ich kupovať, prípadne mali by ich vrátiť do predajní. Ozývajú sa však hlasy napríklad z Nemecka, Francúzska, že tie potraviny sa pokojne môžu rozdať chudobným. Vy ste sa tiež vyslovili za takúto myšlienku. Prijmete teda takéto rozhodnutie?"

Ľ. JAHNÁTEK:

"Ešte raz, aby sme povedali podstatu konského mäsa, lebo aféry konské mäso. To je aféra, ktorá sa nazýva podvod. To nie je aféra, že je tu nejaká potravina, ktorá ohrozuje zdravie ľudí."

M. JANČKÁROVÁ:

"Ak neobsahuje to liečivo.

Ľ. JAHNÁTEK:

"Treba s ňou naložiť ako s podvodom a s aktérmi ako s podvodníkmi. To je za prvé. Za druhé, keďže je to podvod, tieto potraviny by mali ísť automaticky do kafilérky, mali by tam skončiť. Prišla iniciatíva nemeckej kolegyne, ktorá hovorí, a povedala to v pondelok na rade ministrov, že ona pokladá za nie dobré riešenie, aby všetky tieto výrobky, ktoré sú zdravotne bezpečné, aby skončili v kafilérke, aleže čo tak zvážiť a ponúknuť ich chudobným občanom. Viacerí ministri sa pozitívne v tomto smere vyjadrili, vrátane mňa, ale za určitých podmienok. To znamená, musí byť preverená kvalita."

M. JANČKÁROVÁ:

"Budú testy na zdravotnú neškodnosť."

Ľ. JAHNÁTEK:

"Test na zdravotnú nezávadnosť. Za druhé musí byť záujem. Jednoducho nemôžte ľuďom natlačiť. Tie organizácie, ktoré majú záujem o rozdávanie takéhoto mäsa, ja si myslím, že by mali dostať túto možnosť a za tretie, nemalo by to byť z nejakých národných kvót na podporu chudobným, ale malo by to byť všetko na náklady tých podvodníkov, ktorí spôsobili celý tento podvod s konským mäsom."

M. JANČKÁROVÁ:

"A bude sa to teda takto u nás riešiť, áno?"

Ľ. JAHNÁTEK:

"Ja neviem hovoriť za engeočky. Ešte raz. My nemáme identifikované mäso. My to čo sa zidentifikovalo je už zjedené. Treba si povedať tých 1 800 kusov balení tie idú v podstate na vrub dodávateľa a pokiaľ viem obchodné organizácie žiadajú vrátiť aj importéri chcú vrátiť tieto potraviny tým dodávateľom. Čiže tie potraviny sa s najväčšou pravdepodobnosťou vrátia, čiže my nebudeme mať čo rozdať chudobným."

M. JANČKÁROVÁ:

"Pán SIMON ste za?"

Zs. SIMON:

"V prvom rade je treba povedať, že ja občanov Slovenskej republiky nedelím do rôznych kategórii, ktorí majú dostať nejaký tovar z podvodu a podobne. Ale jednoznačne mi zo slov pána ministra nevyplýva. Slovenská republika bude rozdávať takýto tovar alebo nebude rozdávať?"

Ľ. JAHNÁTEK:

"Nebude rozdávať."

M. JANČKÁROVÁ:

"Dobre, ale potom naznačili ste, že ak by niektoré organizácie predsa mali záujem, že by to šlo."

Ľ. JAHNÁTEK:

"Ale to bude na rozhodnutí tých organizácií. Štát nebude nič organizovať. Ja vám neviem zabrániť, keď vy sa napojíte na nejaké nemeckého dodávateľa, ktorý má v sklade X balení nejakých lasagní, kde je podozrenie s konským mäsom, aby ste ho niekde nedistribuovali. Ja to neviem zabezpečiť. Keď si ho kúpite s označením, že už je tam aj konské mäso alebo dostanete k dispozícii, že je tam konské mäso. Tam nemecká kolegyňa jasne povedala, to označenie musí byť jasne identifikované. Musí tam byť povedané, je tam toľko a toľko prímesi konského mäsa."

M. JANČKÁROVÁ:

"Slovensko teda neurobí žiadny krok v tomto smere."

Ľ. JAHNÁTEK:

"My nebudeme určite iniciovať žiadny krok."

M. JANČKÁROVÁ:

"Pán poslanec."

Zs. SIMON:

"Teda to ma trošku prekvapuje, pretože informácie, ktoré boli v médiách prezentované, akože stanovisko ministerstva, zneli trošku inak. Ja som to chápal tak, že tí ktorí sú na to odkázaní na Slovensku, dostanú. Len som si kládol otázku, že koľko toho budú mať, ako toho budú mať. Kto to bude rozdávať, to je vec druhá. Ale odkaz dnešného dňa znie, aj pre engeočky, keď chcú rozdávať, musia sa obrátiť smerom do Nemecka, Francúzska."

M. JANČKÁROVÁ:

"Tak je, pán minister?"

Ľ. JAHNÁTEK:

"Nebudeme organizovať žiadnu iniciatívu v tomto smere."

M. JANČKÁROVÁ:

"Dobre. Páni posuňme to trošku ďalej. Niektorí analytici a odborníci hovoria, že táto aféra podvod, ako ste to nazvali, je aj zároveň príležitosťou pre našich výrobcov, naše výrobky, len to treba správne marketingovo využiť podľa nich. Súhlasíte s tým? Vidíte tu určitý potenciál a priestor?"

Ľ. JAHNÁTEK:

"Myslím si, že aj táto kauza jednoznačne ukázala, bolo by veľmi dobré, aby to začali televízni diváci vnímať a naši spotrebitelia vnímať, ako je dôležité mať potravinu z krajiny, kde je veľmi dobrý kontrolný systém. Aby som bol konkrétny na Slovensku. Slovensko má jeden z najlepších kontrolných systémov na potraviny, na kvalitu a vystopovateľnosť potraviny a preto my stále tvrdíme, že je potrebné zvýšiť podiel slovenských potravín, lebo tu má zákazník stopercentnú istotu, že tá kvalita a tá bezpečnosť je zaručená. Ukázalo sa práve na kontrolnom systéme Írska, na kontrolnom systéme Veľkej Británie, Rumunska, Poľska, Českej republiky, že tam to až tak celkom nefungovalo a je možné dostať do obehu neidentifikované alebo zlé označené potraviny. Toto je skutočne príležitosť pre slovenských výrobcov, aby zvýšili svoju aktivitu a aby začali, ale aj pre obchodné reťazce, lebo v konečnom dôsledku obchodné reťazce realizujú 85 percent potravín na Slovensku, čiže oni by sa mali tak isto zamyslieť, že či je dôležité dávať kvalitu alebo sa hnať len za zisk."

M. JANČKÁROVÁ:

"Potravinárska komora Slovenska si vlani nechala vypracovať prieskum, podľa ktorého klesá podiel slovenských potravín v našich obchodoch. Konkrétne kleslo to podľa toho vlaňajšieho prieskumu na 46 percent, kým ešte rok predtým, teda v roku 2011 to bolo 50 percent. Treba povedať pre korektnosť, že niektorí kritici nepovažujú tento prieskum za presný z rôznych dôvodov práve aj preto, že nie je vždy jasné, čo je ten slovenský výrobok podľa nich. Pán poslanec, aký je váš momentálne odhad. Klesol, klesá podiel slovenských výrobkov v našich obchodoch alebo nie?"

Zs. SIMON:

"No, bohužiaľ, musím povedať, že podiel slovenských výrobkov má istý cyklický vývoj. Záleží aj od toho, koľko Slovenská republika dováža, ako sa vyvíja zahranično?obchodná bilancia s agropotravinárskymi komoditami. Je treba povedať, že rekord sme mali v roku 2010, kde sme doviezli teda rozdiel medzi dovozom a vývozom bol viac ako Jedna miliarda euro v neprospech Slovenska. To znamená, že tam jednoznačne ako ten pokles alebo podiel slovenských výrobkov musel byť nízky a aj bol. Ja môžem povedať, že kvalifikovaný odhadom by som to niekde odhadoval niekde okolo tých 50?tich percent a je to veľmi ťažko zadefinovať aj práve preto, lebo my nevieme výrobok, ktorý sa deklaruje, že je slovenský a má len podiel 50 percent slovenského výrobku v ňom, tak je to slovenské, nie je to slovenské? Do akej miery? Preto by bolo dobré, keby sme mali tú kategorizáciu urobenú, že keby sme na základe toho urobili jeden prieskum, tak by sme jednoznačnejšie vedeli povedať, že aký je ten skutočný podiel slovenských výrobkov, pretože bez toho my asi ďalej do budúcna nebudeme vedieť pohnúť. Pre mňa ale podstatné je, že nestačí mať kvalitný kontrolný systém na Slovensku. Že to čo vyrobíme je to bezpečné a kvalitné. Ale pre mňa je podstatné mať dostatok tej výroby a tá výroba je treba povedať, že v posledných mesiacoch ale rapídne a rapídne prepadá. To znamená, že my na Slovensku môžme hovoriť o tom, že konzumujeme dobré a bezpečné potraviny zo slovenského hovädzieho mäsa, ale keď kravy likvidujeme, tak to asi dlhodobo nevydrží."

M. JANČKÁROVÁ:

"K tomu sa ešte tiež dostaneme. Ale ostaňme ešte na chvíľočku, pán minister, pri kvalite. Prečo majú naši občania kupovať slovenské výrobky? Sú naozaj kvalitnejšie? Alebo niekedy, keď napríklad ja neviem Bratislavčania chodia nakupovať do Rakúska, ďalší do Česka, iní do Poľska podľa toho, čo majú bližšie, môže to byť podmienené samozrejme aj cenou, ale vždy sú tie naše výrobky kvalitnejšie?"

Ľ. JAHNÁTEK:

"V každom prípade treba povedať, že naše výrobky, ktoré prešli potravinovou a veterinárnou kontrolou sú bezpečné, zdraviu neškodné a zodpovedajú tomu obsahu, ktorý je napísaný na obale, lebo to si každý kupujúci vyberá. Čiže keď kúpi niekto slovenskú potravinu vyrobenú na Slovensku, môže si byť stopercentne istý, že mu nič nehrozí."

M. JANČKÁROVÁ:

"Pán SIMON, vy ste ako niekdajší minister pôdohospodárstva nakúpili pokazené mäso, výsledkom boli prísnejšie sankcie, pomohli?"

Zs. SIMON:

"Ja si myslím, že pomohli, pretože pokazené mäso ako také, hlavne v obchodných reťazcoch kleslo, ale v každom prípade musím ale povedať, že súhlasím s tým, čo pán minister povedal, že výrobky, ktoré prejdú slovenskou kontrolou sú zdraviu nezávadné a obsahujú to, čo na etikete skutočne je deklarované. Ale ja som aj pred chvíľkou nabádal aj s tými Bratislavskými párkami skôr na tému, že sú rôzne obchodné reťazce, ktoré majú svoju vlastnú privátnu značku. Pod tou privátnou značkou oni predávajú šunku v Rakúsku, ktorá má 92 percent mäsa a na Slovensku len 67. A ostatné sú prímesi. Práve toto je oblasť, kde by sme mali pracovať, to je Jedna vec. Druhá, my musíme vyprodukovať v poľnohospodárstve dostatok surovín, pretože my máme dnes problém z hľadiska produkcie suroviny ako takej, máme ju spracovať a predať. Lebo dneska čo sa deje? Dnes my vyrobíme len základ, ako prvovýrobok, základnú surovinu hovädzí dobytok. Odnesieme do Rakúska, v súčasnosti už do Poľska a musím povedať, že trendy sa zmenili, takže od nás hovädzí dobytok odchádza priorite do Poľska, tam sa to spracuje a čo sa dostane naspäť, či poľské nekvalitné namiesto toho slovenského, ale my dneska nemáme svoju vlastnú výrobňu, spracovanie. Práve preto ja považujem za nesmierne dôležité, aby sme vytvorili nový zvyk na Slovensku a to, že každý občan Slovenskej republiky si bude nakupovať od svojho vlastného dvorného dodávateľa v úvodzovkách povedané, kde viem, že pán JAHNÁTEK mi vyprodukuje dobré jabĺčka v záhrade, tak budem si to kupovať od neho a viem, že tie nebudú presýtené pesticídmi a ďalšími chemickými látkami, pretože to robí takým spôsobom. Dnes v tomto globálnom svete bez takejto zmeny nejde. Poďme sa pozrieť do Rakúska. V Rakúsku malá reštaurácia ráno idú dvorní dodávatelia a to vidíte, že toto nesie ten, ktorý vyrába mlieko, toto je lokálny dodávateľ mäsa, toto je systém, kde by sme sa my mali dostať."

M. JANČKÁROVÁ:

"Toto súvisí ale už aj s témou propagácie tých našich výrobkov. Pán minister, sú efektívne spôsoby ako napríklad tabule s podielom našich výrobkov pred veľkými reťazcami alebo plánovaný odbytový fond, sú toto efektívne spôsoby alebo spôsobia skôr záťaž tých výrobcov resp. distribútorov alebo teda sietí?"

Ľ. JAHNÁTEK:

"Pozrite sa, v potravinovom sektore ja hovorím, že existujú tri druhy potravín. By som povedal sú to potraviny kvalitné, potom potraviny vyrobené na objednávku, kde už tá kvalita absentuje a potom sú to z čiernych prevádzok a z čiernych chovov, ktoré by sa absolútne na trhu nemali objaviť, ale sa objavujú. Čo sa týka tej registrácie alebo kvality, tá prvá kategória, tie kvalitné výrobky, ktoré idú normálnym bežným štandardom, tie sú v pohode, tam sa nikto nemusí obávať, že je nejaký problém s kontamináciou, s nebezpečím, s nákazou a podobne. Nie. Trošku je problém a začína byť problém pri potravinách vyrobených na objednávku a to je typické pre Poľskú republiku, ktorá aj právom kritizuje slovenské obchodné reťazce, ktoré si tam objednávajú ešte jediteľné potraviny, ale tam tá kvalita je už ďaleko za hranicou únosnosti, ale oni sami tvrdia, veď čo ste si objednali, to vám dodávame. A majú absolútnu pravdu. Čiže tu už je to vecou obchodu, ktorý sa takto klamlivo správa a neférovo správa voči svojmu zákazníkovi a potom sú to tie čierne chovy, ktoré sa do obchodných reťazcov a do obchodov nedostávajú, ale viac menej idú na rýchlu konzumáciu do rôznych fastfoodov, do rôznych reštaurácií a vtedy to býva problém, ktorý sa nedá vlastne ani zachytiť. Otázka nejakej tabule hanby alebo podobne. Ja som za."

M. JANČKÁROVÁ:

"Podiel slovenských výrobkov."

Ľ. JAHNÁTEK:

"Podiel slovenských výrobkov, pokiaľ chceme identifikovať, musíme hľadať každú príležitosť ako dať tomu kupujúcemu najavo, že čo kupuje. A skutočne keď sa slovenský spotrebiteľ bude držať hesla, že ja chcem si kúpiť potravinu, kde mám 100?percentnú záruku, že tá potravina je bezpečná a kvalitná, tak automaticky mi musí evokovať, že kupujem slovenskú potravinu. A my mu dávame priestor, aby si vybral aj tie obchody, v ktorých bude mať identifikované koľko tých potravín je tam slovenských."

M. JANČKÁROVÁ:

"K tomu sa ešte ale plánuje odbytový fond, je to efektívna cesta?"

Zs. SIMON:

"Pozrite sa, trošku mňa ruší aj tie tabule s podielom slovenských výrobkov, keď nevieme zadefinovať čo je slovenský výrobok. Dnes momentálne, ak mám dobré informácie a pamäť ma neklame, tak je cca. 400 výrobkov vyrobených na Slovensku, ktoré majú právo mať na výrobku označené SK kvalita. Keď len tieto zoberieme za základ, tak podiel slovenských výrobkov bude minimálny zo všetkých slovenských výrobkov. Keď zoberieme všetko to, čo obchodné reťazce kúpia od slovenských dodávateľov, teda čínsky cesnak dovezený slovenským importérom a dodaným do obchodnej siete, už sa bude považovať za slovenský výrobok, tak ten podiel bude blízko 100 percentám."

Ľ. JAHNÁTEK:

"Veď ešte raz, tá definícia bola jasne daná, ako sa môže dovezený čínsky cesnak pokladať za slovenský výrobok, veď preboha počúvajme sa."

Zs. SIMON:

"Pán minister, rovnako sa to môže udiať, ako maslo Rajo vyrobené v Nemecku, Rajo je bratislavské, má to označenie 858. Jedno s druhým. Ale k odbytovému fondu. Pán minister, odbytový fond nie je potrebné, aby sa skladali naši farmári."

Ľ. JAHNÁTEK:

"A kto?"

Zs. SIMON:

"Na odbytový fond, teda na propagáciu slovenských výrobkov a tým pádom propagácie zamestnanosti na vidieku by mala byť úlohou tejto vlády. Predchádzajúce vlády sa skladali, áno, súhlasím s tým, že nie takou veľkou čiastkou, akú by som si sám ako bývalý minister predstavoval aj na značku kvality. Ako propagáciu tých výrobkov, ktoré sú kvalitné a bezpečné, ale ja vám poviem jeden príklad. Táto vláda nemá dať drevo lacno svojmu sponzorovi FIĽOVI, vy drevo FIĽOVI, to čo ste podpísali zmluvu, dneska mu dávate za 36,90, to je odvod do štátnej kasy. Minulý rok štátny drevník odviedol 20 miliónov do kasy. Keď Štátne lesy budú predávať svojmu sponzorovi drevo za reálnu hodnotu, tak budeme mať 4 milióny na propagáciu slovenských výrobkov."

M. JANČKÁROVÁ:

"Ja to skúsim zosumarizovať. Čiže, pán SIMON naznačil, že sú tu aj nejaké, podľa neho finančné toky, ktoré by mohli slúžiť práve na tie ciele, na aké vy chcete mať ten odbytový fond."

Ľ. JAHNÁTEK:

"Za prvé treba povedať, že značky kvality SK bude ten identifikátor, ktorý bude hovoriť, že toto je slovenská kvalitná potravina. Prvá bodka. Ako to zabezpečiť? Musia sa všetci aktéri prihlásiť, výrobcovia potravín, dostanú zadarmo, neplatia za to nič. Zatiaľ to platí všetko štát. Ja už som od januára podpísal viac ako 100 ďalších dekrétov o značke kvality SK. A odbytový fond. Keby ste bol v pozícii predsedu družstva, tak sa nečudujem, že poviete to, čo poviete. Lebo ten nemusí vedieť všetko. Ale vy ako dvojnásobný minister by ste mal minimálne vedieť, že keď chcete podporovať zo štátnych peňazí slovenskú potravinu, tak ju nemôžete podporovať. Lebo vám v tom bránia predpisy Európskej únie. Vy môžete podporovať kvalitu, vy môžete podporovať potravinu, ale nemôžete podporovať slovenskú potravinu."

M. JANČKÁROVÁ:

"Nezaťaží to príliš farmárov?"

Ľ. JAHNÁTEK:

"Ja poviem príklad, je to 0,06 percenta z obratu, čiže kto bude mať milión eur obrat, zaplatí 600 euro do takéhoto fondu. Je to veľká záťaž? Ja si myslím, že to je žiadna záťaž a okrem toho by som chcel povedať, táto čiastka, ktorú on vloží do odbytového fondu je odpočítateľná položka z dane, čiže buď to zaplatí v daniach alebo si to dá na špeciálny účet, cez ktorý sa mu bude propagovať slovenská potravina."

Zs. SIMON:

"Je to niekoľkonásobné zdanenie slovenských výrobkov. Je to znevýhodnenie slovenských producentov a naviac musím povedať, že pá minister nemá pravdu. Od roku 2004 sme členmi Európskej únie. Značka kvality SK kvalita a jeho propagácia bola a je financovaná zo štátneho rozpočtu bez akéhokoľvek problému. To, že keď chcete tomu dať väčší rozmer..."

Ľ. JAHNÁTEK:

"Miešate dve vecí."

Zs. SIMON:

"Ak dovolíte, ja som vám neskákal do reči. Ja hovorím, že od roku 2004 tento program, odkedy som ho tu spustil, funguje, existuje a beží. Je na prospech slovenských výrobcov. V neprospech slovenských výrobcov je, keď od nich chceme vyberať peniaze. Odbytový fond v tejto podobe nepotrebujeme. Je treba dať peniaze alebo spravovať štátny majetok tak efektívne, aby sme nemuseli zdierať farmárov. Štát, keď vynaloží jedno euro na podporu propagácie slovenských výrobkov, tým podporí slovenské pracovné miesta na vidieku tam, kde ich je najmenej."

M. JANČKÁROVÁ:

"Pán minister, teraz môžete vy, nech sa páči."

Ľ. JAHNÁTEK:

"Vlastne keď mám pravdu povedať, ani som moc nepochopil čo ste povedal teraz, lebo ste splietol niekoľko vecí dohromady. Ešte raz, potrebujeme zvýšiť podiel slovenských potravín, ja si myslím, že všetci sa zhodneme, že áno. Potrebujeme zvýšiť povedomie slovenských spotrebiteľov, aby kupovali slovenské potraviny, áno. Je k tomu treba urobiť určitú propagáciu, áno. Nemiešajte dve veci. Značka kvality SK je hradená zo štátnych zdrojov, tento rok som vyčlenil 124?tisíc euro na skúšky, ktoré súvisia s udeľovaním značky kvality SK, lebo ešte tam pribúda podľa nového štatútu aj gold, čiže to bude VIP, ktoré v kvalite existuje, ale samotnú propagáciu slovenských potravín, nie potravín, nie kvalitných potravín, slovenských potravín musí urobiť špeciálny fond, ktorý nemôže byť naviazaný na štátny rozpočet, lebo by sme dostali upozornenie a museli by sme to zrušiť z Bruselu. Čiže v tom je základný rozdiel."

Zs. SIMON:

"Pán minister, robíte fond, ktorý nemôže Najvyšší kontrolný úrad kontrolovať to znamená, že zákonom prikážete, kde majú ísť peniaze, ale nikto z verejnej správy nemá právo kontrolovať tieto peniaze, ďalej chcete podporovať podľa toho návrhu zákona všetko to, čo je slovenské. Podotýkam nerád to robím, ale musím opäť vybrať, Slovakia chips 858 je slovenské? Budeme ho podporovať?"

Ľ. JAHNÁTEK:

"Nie."

Zs. SIMON:

"Maslo 858."

Ľ. JAHNÁTEK:

"No nebudeme."

M. JANČKÁROVÁ:

"Bude efektívna kontrola, keď to nemá ísť cez NKÚ, bude zabezpečená kontrola?"

Ľ. JAHNÁTEK:

"Ešte raz. Celý tento model sa vyberal podľa rakúskeho vzoru, čiže nevymysleli sme nič múdre, jednoducho sme odkopírovali to, čo funguje dneska v Rakúsku a vďaka takejto aktivite dneska Rakúsko má viac ako 90 percent potravín na svojich trhoch rakúskeho pôvodu. Čiže keď je systém zlý, je systém zlý aj v Rakúsku. Urobili sme jednu modifikáciu, že tam ten fond spravuje štát cez platobnú agentúru a my sme povedali, nech si to spravuje samotná samospráva tzn. nech si poľnohospodárska a potravinová samospráva určí to vedenie a čo sa týka ešte raz, prostriedkov cez NKÚ. Ja som sám verejne povedal, ja s tým nemám problém. NKÚ to odmieta z jedného dôvodu, lebo tvrdí, to nie sú štátne peniaze, to sú peniaze privátnych osôb a tam NKÚ nemá čo robiť. Ale pokiaľ by bolo na mne, ja tam kľudne to NKÚ posielam. Ale je tam audit. Ale keď bude NKÚ namietne, čiže NKÚ nechce do toho ísť, ale ja ešte raz vám hovorím, ja nemám osobne problém, aby to kontrolovalo NKÚ."

Zs. SIMON:

"Pán minister, to čo funguje v Rakúsku, nie je isté, že to isté bude fungovať aj na Slovensku. Lebo to, čo v Rakúsku nezneužijú, to na Slovensku zvyčajne áno. Viď recyklačný fond. Tento fond, ktorý chcete vyrobiť je kopírovaním recyklačného fondu a ja mám vážne obavy, že tie peniaze nepôjdu na propagáciu slovenských výrobkov v takej miere, v akej miere by mali ísť. Nesmierne som rád, že ste povedali, že s tým nemáte problém, tak dúfam, že v legislatívnom procese ministerstvo dopracuje, že kontrolu nad týmto fondom NKÚ bude môcť vykonávať."

M. JANČKÁROVÁ:

"Pôvodne to malo ísť v skrátenom konaní, teraz bude riadne pripomienkové konanie. Zmení sa to pán minister?"

Ľ. JAHNÁTEK:

"Ale ešte raz, ja som mal osobné rokovanie s predsedom NKÚ, povedal, oni zásadne odmietajú. Keď bude iniciatívny návrh v rámci pripomienkovacieho konania, môže to byť. Dali sme to skutočne do riadneho, mysleli sme, že ten proces bude podstatne rýchlejší, ale keď sme videli, že je tam hlavne politický dôvod prečo nie, lebo to bol politický, nie odborný, tak sme povedali, nech to ide do normálneho riadneho medzirezortného, priestor vyčistiť všetky tieto problémové veci."

M. JANČKÁROVÁ:

"Pred chvíľou pán SIMON spomenul alebo otvoril tému dreva. Narážali ste zrejme na aj zákon o pozemkových spoločenstvách. Čo vyčítate tomuto zákonu, aby sme to teda vysvetlili divákovi?"

Zs. SIMON:

"V prvom rade je treba povedať, že tento zákon zavádza možnosť predaja štátnej pôdy v týchto pozemkových spoločenstvách. Tým, že zákon vytvára povinnosť pretransformovania všetkých spoločností na Slovensku na právnu podobou s právnou subjektivitou, teda kde sa rozhoduje nadpolovičnou väčšinou 50 a jeden hlas, každý hlasuje podľa toho, aký má podiel. Keď kúpi si niekto od pozemkového fondu podiel a získa prevahu v danej spoločnosti, k pravde je treba povedať, že sú aj také spoločnosti, kde ten podiel štátu je minimálny alebo žiadny. Sú také, kde ten podiel je niekde na úrovni 20?tich percent, ale sú aj také, kde ten podiel štátu je 50 a viac percent. Tým pádom by niekto získal kontrolný balík. A ten zbytok vlastníkov de facto by potom sa mohlo pozerať na to, že čo sa tam deje, ale nebude sa môcť na tom zúčastniť."

M. JANČKÁROVÁ:

"Pán SIMON to v uplynulých dňoch komentoval aj slovami, že hrozí ako keby divoká privatizácia štátnych lesov, dá sa povedať, viete toto vylúčiť?"

Ľ. JAHNÁTEK:

"Pán SIMON má divoké sny, a potom možno hrozí divoká privatizácia. Najprv sa vyjadrím k tomu útoku, ktorý ste urobil na Ružomberok. Lebo to je veľmi vážna kauza a tá nemôže tu prejsť len tak bez povšimnutia. Tak za prvé, v rámci schválenej investičnej pomoci bola podpísaná alebo prolongovaná zmluva s celulózkami Ružomberok. Vy 23. februára, váš riaditeľ VISZLAI s veľkým úklonom prosil Ružomberok, aby predložil návrh zmluvy, aby sa predĺžili dodávky dreva. Vy a váš generálny riaditeľ VISZLAI ste v porovnaní s rokom 2013 okradol túto republiku minimálne o dva milióny euro, lebo za vašej éry dodatkom číslo 18 v zmluve 1/2009 medzi Lesmi Slovenskej republiky a Ružomberkom ste dal cenovú klauzulu, kde keď odberateľ Ružomberok nebude súhlasiť s novou cenou, platí stará cena. Vtedy ste vy zabetónoval cenu a vy ste okradol túto republiku minimálne o dve eurá na každom kubíku pri milión je to dva milióny euro, ktoré ste okradol občanov tejto republiky."

M. JANČKÁROVÁ:

"To je vážna téma, máme necelú minútu do konca."

Zs. SIMON:

"Musím reagovať. Pán minister."

Ľ. JAHNÁTEK:

"To je len v Ružomberku, máme takýchto káuz viac."

Zs. SIMON:

"Je faktom, že za rok 2012 Štátne lesy, teda za rok 2011 odviedli 20 miliónov euro do štátnej kasy. Na rok 2013 už odvedú len 5 miliónov, je faktom, že Štátne lesy boli vysoko ziskové a dnes už vysoká ziskovosť hlboko klesá. Lebo Štátne lesy predávajú drevo netransparentne, podpísali ste zmluvu s SCP Ružomberok o rok skôr, než zmluva sa skončila, znížili ste cenu, predávate toto drevo..."

Ľ. JAHNÁTEK:

"Čo sme im? Ale prosím vás."

Zs. SIMON:

"Pre rakúskeho odberateľa toho istého dreva, predávate mu za 4 eurá drahšie. Prečo je takýto rozdiel? Lebo je sponzor Smeru?"

Ľ. JAHNÁTEK:

"Toto je už klamstvo. Ja vás tu obviňujem z verejného klamára, vy môžete sa vyjadrovať k hocičomu. Ešte raz, vy ste dal klauzulu, moja podmienka niekoľko mesiacov trvalo, aby som vôbec Ružomberok podpísal, že musí tá vaša hlúpa podmienka cenová odtiaľ vypadnúť."

M. JANČKÁROVÁ:

"Budeme to sledovať aj ďalej. Ďakujem veľmi pekne. Otvorili sme vážnu tému na záver, bohužiaľ čas sa nám teraz skončí. Možno sa ešte aj v takejto zostave stretneme."

Ľ. JAHNÁTEK:

"Pani redaktorka, len môže sa klamstvo vytiahnuť na záver a nedá sa potom reagovať, lebo toto je jedno hrubé klamstvo, ktoré tu pán SIMON použil a ja sa voči nemu musím ohradiť."

M. JANČKÁROVÁ:

"Povedali ste podstatu?"

Ľ. JAHNÁTEK:

"Nepovedal som podstatu, lebo tam bolo toho podstatne viac a ja len čakám pán SIMON, kedy začne rozprávať Ružomberok. To bude zaujímavé. A môžeme ísť k iným kauzám, ako ste si preniesol pozemok na svojho brata a 9. marca stál kuriér, aby to rýchlo podpísali, čiže..."

Zs. SIMON:

"V parlamente ste sa vyjadrili, že to je v poriadku."

Ľ. JAHNÁTEK:

"V poriadku to bolo tak, lebo ste to dali 23. marca, čiže pred odovzdaním vláde ešte prepísať na pozemkovom úrade, aby ste vy a váš brat mal kde poľovať."

Zs. SIMON:

"Pán minister, vy sám ste povedali v parlamente, že ten proces s výmenou pozemkov je v súlade so zákonom."

Ľ. JAHNÁTEK:

"Ja mám rád korektné diskusie, ale nie diskusie so SIMONOM."

M. JANČKÁROVÁ:

"Ďakujem pekne ešte raz, že ste prišli napriek všetkému, príjemnú nedeľu, dovidenia. A lúčime sa aj s vami, našimi divákmi, ďakujeme pekne za priazeň a prežite ešte peknú slnečnú nedeľu, dovidenia."


Harmonogram ministra
AGROpodcast Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR
Nahlasovanie zásob komodít
Kalkulačky
Farmársky manuál SPP 2023 - 2027
Značka kvality
Školský program
Agromapy
EFSA – Temporary FC logo_socials
Integrovaný regionálny operačný program 2014 - 2020
Program rozvoja vidieka SR 2014 - 2022
Operačný program Rybné hospodárstvo 2014 - 2022
PRH 2021-2027
INTERREG V-A SK-CZ
Program cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Rakúsko
Program cezhraničnej spolupráce na programe Interreg V-A Slovensko-Madarsko
Bestslovakfood