Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR

„Každého pol roka obnovujeme nájomníkom bytov zmluvy. Ak niekto niečo poruší, tak sa zmluva neobnoví,“ vysvetľuje starosta obce Kapušany pán Ing. Jozef Pribula systém, akým v obci zabezpečujú pokoj a bezpečnosť pre všetkých občanov.

Na mieste bývalej rómskej osady postavili desať nájomných bytov. Obec sa dohodla s Rómami na zrušení osady, čo má viac výhod. Pán Jozef Pribula dodáva: „Za domami máme železničnú trať v smere z Prešova na Bardejov. Aj cestujúci tak vidia, ako sa toto miesto zmenilo.“

Kapušany sa snažia pomôcť na východe Slovenska, kde je najvyššia nezamestnanosť u nás, svojím občanom. Preto hľadajú rôzne zdroje. K najvýznamnejším patria európske fondy, ktoré sa im darí čerpať ako z Regionálneho operačného programu, tak aj z Programu rozvoja vidieka, ktoré sú pod gesciou Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR v spojitosti s projektmi Európskeho sociálneho fondu, Enviro fondu, či z európskych zdrojov pod správou Ministerstva kultúry SR.

Pani Jolana Siváková má 65 rokov a posledné tri roky už nebýva v chatrči v osade, ale v byte síce nižšej kategórie, ale oveľa civilizovanejšie: „Máme tu pitnú vodu, elektrinu. Ako dokončia reguláciu potoka, začne sa aj u nás s výstavbou chodníkov a detského ihriska ako nám sľúbil pán starosta. Naši pripravia podklad a potom tu dajú panely.“

Pán starosta Jozef Pribula svoje sľuby plní, hoci to nie vždy býva jednoduché: „Okrem starostí pri vybavovaní projektov, ktoré má každý prijímateľ, musíme riešiť aj rôzne nedorozumenia medzi občanmi. Mali sme tu aj krádeže, či neplatičov, ale so všetkým sme si poradili. Byty pri slávnostnom odovzdávaní Rómom posvätil náš pán farár a dal im krížik. Na ich výstavbu sme získali dotáciu od ministerstva výstavby vo výške 167 tisíc eur.“

Z bytov sa už museli odsťahovať dve rodiny, ktoré sa nevedeli prispôsobiť modernejším podmienkam. Pani Iveta Gaburová je s bývaním veľmi spokojná: „Bývam tu už s vnúčatami. V byte je to veľmi príjemné, lepšie ako v chatrči. Máme čistú vodu a za elektrinu spolu aj s bývaním platíme 102 eur mesačne, čo je primerané.“

Z fondu opráv si dnes obyvatelia bývalej osady v Kapušanoch kupujú aj lopaty, vedrá, či metly a iné pomôcky na udržiavanie čistoty. Varia si na sporákoch na tuhé palivo, čo im vyhovuje.

Skutočne nadštandardné majú sociálne zariadenia s modernými sprchovacími kútmi. „Niekedy ani bieli nemajú tak čisto ako naši Rómovia,“ teší sa starosta pán Jozef Pribula: „Mali sme cez Európsky sociálny fond aj jednu zamestnankyňu ako terénneho sociálneho pracovníka. Poďakovali sme sa za jej prácu a zrušili sme čerpanie prostriedkov na jej mzdu, lebo ju už nepotrebujeme. Aj s jej pomocou už máme zabehnutý systém. Je lepšie, ak sa využijú prostriedky na sociálnych terénnych pracovníkov viac v obciach ako sú Jarovnice, či iné, kde majú vyššie percento občanov rómskej národnosti. My s tými našimi už nemáme problémy.“

Ako hovorí pán starosta Jozef Pribula, stačilo, že ostatní videli, ako dopadli tí, ktorí sa prispôsobiť nechceli a tak ľahšie prebrali vzory od majoritnej spoločnosti: „Robili sme pre nich rôzne kurzy v Dome kultúry, aby sa naučili civilizovaným návykom a dnes to funguje bez problémov. A aj oni sami tam vystupovali, spievali, tancovali.“

Sú však aj takí z majoritnej spoločnosti, ktorým riešenia starostu neboli po chuti: „Pýtali sa ma, prečo pomáhame len Rómom, ale to nie je pravda.“  Vďaka podpore z ministerstva kultúry začali s konzervačnými prácami na hrade: „Minulý rok sme získali 44 tisíc eur a zamestnali sme 20 nezamestnaných. Tento rok sme od ministerstva kultúry získali 35 tisíc eur a pracuje tam 30 nezamestnaných. Ak vidíte, koľko práce sa za to na hrade urobilo, ľahko pochopíte, že sú to najefektívnejšie vynaložené prostriedky.“

Hneď vedľa osady sa vďaka enviro fondu upravuje miestny potok, aby nedošlo k záplavám. Je to dôležité nielen pre Rómov, ale pre všetkých 2100 občanov Kapušian. Projekt úpravy potoka je zatiaľ najväčší v obci v objeme 1,6 milióna eur, ale je aj veľmi potrebný, keďže bezpečnosť ľudí je vždy na prvom mieste. Kanalizáciu sa im zasa spolu s ďalšou infraštruktúrou podarilo k rómskym bytom dobudovať z dotácie vtedajšieho podpredsedu vlády SR pre národnostné menšiny pána Dušana Čaploviča.

Obec Kapušany leží na spojnici Prešova s Bardejovom jedným smerom, druhým na Vranov nad Topľou a tretím na Humenné. Prednosta obecného úradu pán Ing. Ján Zemčák hovorí: „S krajským mestom Prešovom nás spája štvorprúdová cesta a je to len na skok osem kilometrov, máme tu železnicu, autobusové spojenia a veľmi veľa možností kultúrneho a športového vyžitia.“

Z Regionálneho operačného programu v rámci projektu rekonštrukcie Základnej školy sa im podarilo vybudovať vzdelávaciu inštitúciu hodnú 21. storočia pre viac ako 500 žiakov, keď postavili úplne nový pavilón spájajúci skôr postavené budovy do jedného celku, čím sa spolu so zateplením výrazne znížila energetická náročnosť školy.

Pán František Rindoš chová v neďalekej obci Uljanka kone, ale na základnú školu chodil do Kapušian rovnako ako dnes jeho dve deti: „Každému dobre padne, keď vidí, že škola, do ktorej kedysi chodil, stále funguje, obnovuje sa a dostáva novú tvár. Takto využité európske fondy majú väčší zmysel než akékoľvek iné.“

Kapušany sú v Atlase rómskych komunít a do miestnej školy chodia aj rómski žiaci z okolitých dedín. Z vlastných zdrojov zasa obec opravila materskú školu a presťahovala ju do nových rekonštruovaných priestorov, ktoré pôvodne patrili základnej škole.

V blízkom parku v rámci rekonštrukcie sídiel vzniklo z Regionálneho operačného programu aj detské ihrisko.

Rekonštruované však bolo aj námestie pred kostolom, kde okrem dlažby pribudli lavičky, smetné koše, či verejná zeleň.

„Stále máme ďalšie sny,“ hovorí starosta pán Jozef Pribula. „Keďže náš kostol je zasvätený sv. Martinovi, chceme osadiť na námestie súsošie tohto svätca so žobrákom, ktorému daroval polovicu svojho plášťa v zime a na túto stavbu chystáme vyhlásiť zbierku.“

Na sviatok sv. Martina zaviedli v Kapušanoch tradíciu odovzdávania Ceny starostu obce miestnym občanom. Všetky akcie sa buď konajú v Dome kultúry, alebo v amfiteátri , ktorý bol dobudovaný vďaka projektu z Programu rozvoja vidieka. Pán prednosta Ján Zemčák vyratúva: „Okrem folklórnych slávností, máme bohatý kultúrno – spoločenský život v obci. Pôsobia tu folklórny súbor Kapušančan, detský folklórny súbor Čerešenka, spevácko – folklórny súbor Kapušanské richtaroše, cirkevný spevácky zbor Aleluja, ochotnícke divadlo DiKapy, spevácka skupina Rabbuni a mnohé ďalšie.“

V obci mali aj tragické udalosti. V roku 2010 došlo v časti pod Kapušianskym hradom k zosuvu pôdy a museli zbúrať sedem rodinných domov. Pán starosta Jozef Pribula spomína: „Do pol roka sme pre postihnutých obyvateľov postavili obecnú bytovku.“ Starostom je od roku 2007 a odvtedy ako vraví, veľmi veľa riskovali, brali si úvery, ale nakoniec sú dnes radi, ako obec vyzerá.

Využívajú rôzne zdroje, keď hneď v blízkosti obecných bytoviek sa im podarilo postaviť detské ihrisko Bocianovo pomenované po tu hniezdiacom populárnom vtáčom páre vďaka príspevku od Karpatskej nadácie.

Pod Kapušianskym hradom je však už bezpečnejšie, hoci monitoring robia pre Štátny geologický ústav každé dva týždne a ešte stále je tu stavebná uzávera. Na hrad vedie cesta pre turistov okolo kaplnky Panny Márie, ktorú tu postavila rodina Vargová.

Hrad v Kapušanoch je hádam najvýznamnejšia dominanta spolu s kostolom. Vedie naň strmá cesta a turisti musia mať dobrú kondíciu, aby sa naň dostali. Aj tak je veľmi vyhľadávaný a dnes na ňom prebiehajú konzervačné práce aj s podporou európskych fondov.

Turisti prichádzajú zo širokého okolia a ako sa pozerajú na využívanie európskych fondov u nás, hovorí pracovník Centra voľného času v Košiciach pán Mgr. Pavol Novotný: „Košice sú európskym mestom kultúry a nikdy by tak pekne nevyzerali, keby sme nezískali pomoc z európskych fondov, takže je to pozitívne.“ Projekt Košice - Európske hlavné mesto kultúry je rovnako podporovaný z Regionálneho operačného programu ako aj revitalizácia ulíc v Kapušanoch.

O využití európskych fondov rozmýšľa aj koordinátor konzervácie hradu pán Ing. Martin Sárossy: „Privítal by som, keby sa obciam podarilo uspieť aj s projektmi revitalizácie, ktoré by budovali parkoviská a prístupové cesty k hradom, minimálne aspoň smerové tabule, keby boli všade osadené. Kapušiansky hrad je momentálne len opekačkovým hradom, lebo kým k nemu turisti prídu, musia tu stráviť celý deň. Lenže zahraniční turisti chcú prísť autobusom alebo autom a zdolať za jeden deň viac prehliadok hradov, ako iba jedného.“

S prácou nezamestnaných na hrade je pán Martin Sárossy inak aj predseda občianskeho združena Rákociho cesta veľmi spokojný: „Popri konzervačných prácach sa nám podarili aj archeologické nálezy. Napríklad tu za mnou sme odokryli pilier, o ktorom nik doteraz nevedel, že tu pôvodne stál. Teraz ho zakonzervujeme, vypadnuté kamene doplníme, vypadnutú maltu zreparujeme a to murivo bude stabilizované.“

Rákociovskí vojaci hrady búrali, členovia Rákociho cesty majú za cieľ ich obnoviť. Pán Miroslav Cina zo Šarišskej Trstenej má 23 rokov a štyri roky bol nezamestnaný, „teraz som rád, že mám robotu.“

Jeho krajan osemnásťročný pán Marián Horvát tiež zo Šarišskej Trstenej bol nezamestnaný kratšie. Na hradné múry teraz s elánom vláči plné fúriky cementu.

Rovnako s možnosťou zárobku je spokojný pán Jozef Zborovjan z Kapušian. Do rodnej dediny vidí z výšky a je spokojný, že nemusí za prácou ďaleko cestovať, ale stačí mu vyjsť iba hore strmým kopcom.

Z práce sa tešia aj páni Ľuboš Kmec zo Záhradného a Stanislav Dráb z Kapušian, hoci pri miešačke pod páliacim slnkom to nie je jednoduché vydržať.

Zamestnanci pri obnove hradu sú rozdelení do dvoch skupín. K historicko – archeologickej partii patrí aj 24 ročný pán Mgr. Tomáš Babura z Popradu: „Som vyštudovaný archeológ, preto som sa potešil, že ako nezamestnaný som si mohol nájsť prácu priamo v mojom obore. Nachádzame tu veľmi veľa kachlíc zo 16. a 17. storočia, ktoré bude možné dobre rekonštruovať a to aj s erbom tunajšieho panstva Kapyovcov.“

O tento rod sa zaujíma aj historik pán Mgr. Gabriel Trusa. Roky pôsobil v BBC v Londýne a teraz sa ako nezamestnaný dostal k hradu v Kapušanoch: „Sledoval som tento projekt aj zo zahraničia. Som rodák z neďalekých Fintíc a lokálpatriot. Preto ma rod Kapyovcov zaujíma a rád by som získal informácie o hrade nielen z hmotného hľadiska, ale chcem preskúmať aj Krajinský archív v Budapešti, kde je archív rodiny Kapy. Pritom ma teší, že sa nám darí urobiť aj zaujímavé nálezy. Dôležitý je tento objekt so zachovalou klenbou v dorzálnej časti, ktorú chceme dostavať vďaka vedeniu Pamiatkového úradu.“

Páni bratia Miroslav a Štefan Pohlodkovci z Kendíc práve opravujú pätky k tejto vzácnej klenbe, aby ich mohli vymurovať.

Pani Zuzana Novosedliaková je až z Martina a v tieni stromov čistí nájdené zvyšky kostí zo zvierat, ktoré vykopali z rôznych historických vrstiev: "Nie každý nezamestnaný je ochotný pracovať pri konzervácii hradu. Mňa to však baví, preto som sem prišla."

V zisťovacom výkope pre strategáciu vrstiev študovaný archeológ pán Mgr. Michal Keruľ, PhD., z Margecian popisuje stredoveký kameňolom, ktorý sa tu pod zemou skrýval: „Bol som veľmi rád, že sa mi naskytla táto možnosť pracovať tu pri archeologickom prieskume.“

Pán Vladimír Ivančo z Petrovian pri Prešove má do dôchodku už len tri roky. Murárčinu, ktorej sa vyučil, už robiť zo zdravotných dôvodov nemôže. Preto ho teší, ak má možnosť niečo si zarobiť a ako vraví, „aspoň mi čas rýchlejšie ujde.“

V Kapušanoch je však viac pracovných príležitostí. Vyrába sa tu známe krmivo pre drobnochovateľov a sídli tu jeden z dvoch slovenských terminálov pohonných hmôt závodu Slovnaft. Do Kapušian vlaky privážajú cisterny, z ktorých sa pohonnými hmotami rozvážanými už potom cisternami zásobuje celý východ Slovenska až smerom k stredu po Banskú Bystricu.

Rovnako je tu dostatok športovísk. Okrem multifunkčných ihrísk sa záujmu obce teší to futbalové. Striedajú sa na ňom pri tréningoch a zápasoch tri kluby. A mužstvo hrá v okresnej súťaži druhú triedu, žiaci hrajú prvú okresnú triedu a dorastenci zasa štvrtú ligu.

Okrem obecných je tu aj súkromné tenisové ihrisko. V Kapušanoch sú hrdí najmä na jedenásťročný talent Lukáša Paloviča, ktorý je majstrom Slovenska a tenis hráva aj v zahraničí v Nemecku, vo Švajčiarsku, v Česku, v Rusku, či v Litve.

V rámci regenerácie obce vybudovali chodníky. Rovnako dali dlažbu aj v okolí obecného úradu, ktorú s hrdosťou prezentuje pán prednosta Ján Zemčák a to z Regionálneho operačného programu. Chodníky spĺňajú prísne normy bezbariérovosti aj pre slabozrakých a nevidomých.

Vzniklo nové parkovisko pred Hasičskou zbrojnicou, aj pred zdravotným strediskom a vymenilo sa osvetlenie v obci.

„Museli by ste vidieť, ako to vyzeralo predtým,“ vysvetľuje pani Mgr. Helena Kolesárová prínos projektu z Regionálneho operačného programu: „Chodníky sme pri zdravotnom stredisku a pri našej vedľa stojacej lekárni nemali. Preto sa tešíme, že nám z európskych fondov takto pomohli a budeme radi, ak nám budú aj naďalej pomáhať. Vidno, že náš pán starosta sa snaží zohnať pomoc odkiaľ sa dá.“

Svoje o nevyhovujúcom prístupe k zdravotnému stredisku vedia aj pacienti. Pani Alžbeta Husovská spomína: „Predtým autá parkovali v blate pred okolitými domami, v ktorých sa domáci zlostili, že nemôžu potom vyjsť na cestu. Odkedy je tu aj parkovisko, tak je tu aj konečne na okolitých uliciach poriadok.“

Keďže z dvoch projektov z Programu rozvoja vidieka nevyšli prostriedky na všetky chodníky, obec Kapušany uspela aj s projektom na výstavbu chodníkov z Regionálneho operačného programu. Pán starosta Jozef Pribula si myslí: „Máme síce ako obec podielové dane, ale bez európskych fondov by sme si nemohli takto vybudovať v Kapušanoch dostatok opravených komunikácií. Os Leader z Programu rozvoja vidieka nám veľmi pomohla a podstatnú časť regenerácie sme dobudovali za prostriedky z Regionálneho operačného programu.“

Táto súčinnosť operačných programov spolu s dotáciami vytvára predpoklady, aby Kapušany ostali aj napriek pomerne veľkej vzdialenosti od hlavného mesta Bratislavy stále príťažlivou obcou aj pre mladé rodiny a tak si pripraviť predpoklady na budúci rozvoj. Momentálne populačná krivka neklesá, ale zaznamenávajú mierny rast, čo teší všetkých tu žijúcich ľudí.

OS 1 – Infraštruktúra vzdelávania
Cieľom osi 1 je zvýšenie kvality poskytovaných služieb v oblasti vzdelávania prostredníctvom rekonštrukcie, rozširovania a modernizácie predškolských zariadení, základných škôl a stredných škôl, vrátane obstarania ich vybavenia.

Začiatok a ukončenie realizácie projektu
07/2008 – 11/2011

EÚ zdroje
1 054 021,37 eur

Os 4 – Regenerácia sídiel
Cieľom osi 4 je zvýšenie konkurencieschopnosti sídiel a zvýšenie kvality a bezpečnosti verejných priestranstiev, pričom globálny cieľ je definovaný ako zvýšenie dostupnosti a občianskej infraštruktúry a vybavenosti územia v regiónoch.

Začiatok a ukončenie realizácie projektu
04/2010 – 07/2013

EÚ zdroje
671 351,79 eur

Projekty z Programu rozvoja vidieka:

Základné služby pre vidiecke obyvateľstvo
Skvalitnenie občianskej vybavenosti a rozšírenie služieb verejnosti. Názov projektu: Parkový amfitéter Kapušany.

Začiatok a koniec realizácie projektu
03/2011 – 08/2011

Oprávnené výdavky na projekt
109 944,97 eur

Obnova a rozvoj obcí
Skvalitnenie miestnej technickej infraštruktúry s maximálnym a ekologickým využitím prírodného potenciálu územia. Výstavba a rekonštrukcia chodníka CH 2 – I. etapa v obci Kapušany

Začiatok a koniec realizácie projektu
01/2011 – 06/2011

Oprávnené výdavky na projekt
49 067,27 eur

Obnova a rozvoj obcí
Skvalitnenie miestnej technickej infraštruktúry s maximálnym a ekologickým využitím prírodného potenciálu územia. Výstavba a rekonštrukcia chodníka CH 5 v obci Kapušany

Začiatok a koniec realizácie projektu
11/2010 – 05/2011

Oprávnené výdavky na projekt
63 760,30 eur

Kontakty:

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR
Dobrovičová 12
812 66 Bratislava
tel: 00421 2 59 26 61 11
fax: 00421 2 59 26 64 35
www.mpsr.sk

Sekcia riadenia programov regionálneho rozvoja
Račianska 135/A
P. O. Box 1
830 03 Bratislava 33
e-mail: [email protected]
www.ropka.sk