Svetoznámy Madách je aj slovenský
Vďaka prekladu Pavla Országha Hviezdoslava sa od roku 1923 najznámejšie dielo maďarského básnika Imré Madácha Tragédia človeka uvádza na slovenských divadelných scénach. Slovenské národné múzeum – múzeum kultúry Maďarov na Slovensku kaštieľ Imré Madácha pripravilo vďaka projektu z Programu cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Maďarská republika 2007 – 2013 rekonštrukciu objektu, ako aj novú expozíciu, ktorá sa teší veľkej obľube u našich južných susedov. Tento spisovateľ, ktorý sa narodil a je aj pochovaný v Dolnej Strehovej sa preslávil po celom svete Tragédiou človeka. Tá bola preložená doteraz do viac ako 40 jazykov vo viac ako sto vydaniach.
„Celá naša expozícia sa skladá z dvoch častí. Prvá časť je historická a druhá predstavuje dielo Tragédia človeka, ktoré Imré Madách napísal práve tu v Dolnej Strehovej,“ hovorí správkyňa a lektorka v kaštieli Dana Veselovská.
U našich južných susedov je Imré Madách považovaný v dejinách za významnú osobnosť podobne, ako si my pripomíname v slovenských dejinách význam a miesto Ľudovíta Štúra. Rovnako ako on aj Madách sa angažoval v meruôsmych rokoch a zo sklamania, ako dopadla revolúcia v rokoch 1848 – 1849 napísal umelecké dielo Tragédia človeka, v ktorom síce neopisoval dejiny maďarského národa, ale maďarská kultúrna verejnosť dodnes v jeho diele nachádza symbolické odkazy na historický vývoj.
Napriek povedanému má dielo Tragédia človeka oveľa širší dopad, keďže aj iné národy na celom svete v ňom nachádzajú inšpiráciu pre život a to aj v súčasnosti. Dielo je nadčasové. Preto je múzeum v kaštieli Imré Madácha v Dolnej Strehovej významným miestom, kam smerujú mnohé vlastivedné vzdelávacie zájazdy z celého Maďarska. Tu v historickej časti môžu vidieť zrekonštruovanú pracovňu, v ktorej Imré Madách Tragédiu človeka napísal, ako aj jeho príručnú knižnicu, z ktorej bezpochyby pri tvorbe čerpal. Rovnako sa zaujímajú o alkovňu, kde Madách spával, či o dámsky salón, v ktorom je expozícia najdôležitejších Madáchových žien jeho života – manželky Eržiky a Imrého mamy. Prípadne pánsky salón, knižnica, či archív.
Druhá časť expozície je zameraná práve na Madáchove najvýznamnejšie dielo na Tragédiu človeka. Hlavné postavy sú Adam, Eva a Lucifer. Adam a Eva sa v priebehu deja prevteľujú do rôznych biblických postáv, pričom podľa literárnych odborníkov, vlastne v tragédii Madách opisuje svoju minulosť, aj prítomnosť. Madáchova budúcnosť je jasnozrivým opisom v podstate našej prítomnosti, čím sa stáva dielo vizionárskym. V tragédii opisuje priebeh nášho života. Lucifer sprevádza Adama a Evu celou históriou aj budúcnosťou, čo nás ľudí čaká. Madách pritom žil v období, kedy žil a pôsobil Štúr. Madách sa narodil 20. januára 1823 a zomrel 5. októbra 1864 v nedožitom 42 roku veku na udusenie vodou v pľúcach.
Podľa našej prítomnosti dnes vieme, že ide o budúcnosť, ktorú Madách predpovedal. Nájdeme sa v Tragédii človeka presne v našich terajších životných podmienkach v akých žijeme. Ide o podobné opisy, aké sa dajú nájsť aj v biblickej knihe Zjavenia sv. Jána, že príde čas, keď budú voda, vzduch, či pôda otrávené.
V Dolnej Strehovej boli Madáchovci zemepánmi a mali obrovské majetky. Madachovci od roku 1430 bývali v Strehovej, kde mali dva kaštiele, ale z druhého už nie sú žiadne pozostatky. Dnes tam stoja domy na pozemkoch vedľa evanjelického kostola. Dve najdôležitejšie ženy v Madáchovom živote manželka a matka sa nikdy nemali nejako v láske. Matka nikdy nesúhlasila s tým, aby si Madách vzal za manželku ženu zo schudobnenej rodiny z iných pomerov, než z akých pochádzali Madáchovci. Ona si predstavovala k synovi úplne inú manželku, Eržika nebola vítanou nevestou.
Najväčšia miestnosť kaštieľa sa volala palota. Dnes sa tu konajú spoločenské podujatia a slúži aj ako sobášna sieň. Zo steny sa pozerá portrét Imré Madácha, ktorý namaľoval Ľudovít Kubáni až v roku 1889, čiže po úmrtí spisovateľa, ktorý rád vo voľnom čase kreslil, aj maľoval. V expozícii je množstvo jeho reprodukcii, ako aj portrét jeho ženy.
Tragédia človeka sa skladá z 15 obrazov. V prvom je Adam, Eva, Lucifer, ktorí sa prevteľujú do rôznych biblických postáv. Prvé tri a posledný sú biblické obrazy. Ostatné sú historické. V múzeu majú k dispozícii audio sprievodcov, kde je nahratý text po slovensky, po anglicky, po maďarsky a po nemecky.
Ľudský pár si plánuje život po vyhnaní z raja. Muž, ktorý sa stal sám sebe bohom, plánuje zúrodniť kúsok ich existenčného priestoru. Eva - žena vytvárajúca domov je nadšená, že sa stane prvou matkou na svete. Tu plánuje vyčariť stratený raj. Muž sa pripravil na tvrdý úmorný život, ale žiada od Lucifera sľúbené poznanie, aby videl, či má jeho zápas zmysel, či pôjde vpred moje ušľachtilé plemä. Lucifer na nich zošle spánok a začne sa snové cestovanie do histórie a do budúcnosti ľudstva.
Podľa odborníkov je Tragédia človeka básnickým dielom o ľudskej spoločnosti a patrí jej miesto medzi takými dielami ako Danteho Božská komédia a Miltonov Stratený raj, Hugova Legenda vekov a Goetheho Faust. Hoci sa v tragédii nespomína maďarský národ, každý podľa historikov literárneho umenia v Maďarsku môže mať pocit, že Madáchov text nastoľuje priam osudové národné otázky, čím sa text zaraďuje medzi počiny velikánov maďarskej literatúry ako Ferencz Mihály Vörösmarty alebo Sándor Petőfi. Madáchova dráma sa za 150 rokov stala kľúčovým dielom maďarskej a svetovej literatúry. Vyšli o nej monografie, štúdie, články a je fakt, že každá doba si toto dielo vysvetľuje po svojom. Pritom tragédia prevýšila tieto vysvetlenia a dokáže čitateľa osloviť v každej etape žitia, kedy predstavuje pomoc a ponúka nádej každému jednotlivcovi.
Dej sa v jednotlivých obrazoch odohráva v Egypte, v Aténach, v Ríme, v Londýne, pričom sa Adam a Eva prevteľujú do rozličných biblických postáv. Prípadne sa ocitnú v byzantskom Konštantínopolise, či v Prahe, kde je Adam prevtelený ako svetoznámy hvezdár Kepler. Tu sa zaoberá modernými prírodnými vedami, veď slúžil aj u cára, ale preňho bolo dôležitejšie, aby skúmal rôzne proroctvá.
V Londýne sú zasa dôležité peniaze. Peniaze vyhrávajú nad vzdelaním, nad láskou, nad všetkým. Samostatný obraz pojednáva o Francúzskej revolúcii. Výstavná expozícia zobrazuje všetkých 15 obrazov v kolumbáriu, kde je zhrnutie všetkého, čo je opísané v Tragédii človeka. Ľudia sú pomenovaní číslami, či sú poobliekaní v rovnakých rovnošatách, deti sa rodia v skúmavkách – a sme v dnešnej dobe, kedy deti nevedia už ani to, ako vyzerajú zvieratá.
Madách sa v diele zaoberal aj frenológiou - rozložením častí mozgu v hlave a vplyvu na psychické vlastnosti človeka. Rovnako výchovou, keď už naša spoločnosť nepotrebuje, aby rodičia vychovávali deti, ale spoločnosť chce vychovávať deti sama na ľudí, ktorých momentálne potrebuje. Vykresľuje našu dobu konzumu, ktorú predvídal už pred 150 rokmi.
Madách bol zapojený do politiky, keď šiel na schôdzu národného zhromaždenia, tak zobral rukopis tragédie a odovzdal ho Jánošovi Aranymu, ktorý spravil na tragédii úpravy a knižne bola prvýkrát vydaná v roku 1862.
Na stene v expozícii majú nalepené črepiny, ktoré pôsobivo zobrazujú život človeka v okamihoch, ktoré sa rozpadávajú, aj keď prebiehajú. Nakoniec podľa Madácha zostane vyprahnutá zem bez slnka. V kaštieli ju znázorňujú v prítmí a v chlade svetelnou expozíciou. Potom sa autor vracia v poslednom obraze späť k Adamovi, ktorému sa zjavuje Pán Boh, lebo Adam chce skočiť zo skaly. Nevidí význam, aby ďalej žil. Na stenu skaly sa mu sama vypíše myšlienka, že človek má stále dôvod na život, aby bojoval – človek bojuj a dôveruj – tak končí Tragédia človeka.
V Dolnej Strehovej vystavujú prvé ilustrácie k tragédii, pričom rukopis knihy je zobrazený na tapetách na stenách. V pivničných priestoroch je vybudované javisko. V jeho pozadí sú závesy, ktoré tiež odkazujú na tragédiu. Deti samé skladajú kulisy a zahrajú sa v rôznych kostýmoch, ktoré kopírujú text diela.
Správkyňa kaštieľa Dana Veselovská vyratúva: „Od otvorenia novej expozície máme za rok takmer 70 percent návštevníkov z Maďarska, kde majú Tragédiu človeka rozobratú v školskom systéme do každého detailu.“
V Maďarsku je podobnú expozíciu v neďalekom Csesztve, kde tiež Imré Madách žil spolu so svojou ženou. Obec Csesztve dostala finančné zdroje tiež z projektu na expozíciu. Po uzavretí manželstva v roku 1845 Madách s Eržikou Fráterovou odišli bývať do Csesztve, kde sedem rokov šťastne žili. Tunajšiu kúriu mal ako dedičstvo po matke. Po siedmich rokoch sa vrátil s manželkou do 40 kilometrov vzdialenej Dolnej Strehovej a o rok sa rozviedli. Mali spolu 4 deti. Prvý syn Imrich žil len pár hodín. Potomkovia s priezviskom Madách žijú dnes v Brazílii. Poslední Madáchovci odišli z Dolnej Strehovej v roku 1935 do Maďarska, odtiaľ do Nemecka a z Nemecka do Brazílie.
Novú expozíciu ešte nevideli, hoci do Maďarska chodia pravidelne a aj do Dolnej Strehovej, len zatiaľ im to nevyšlo.
Madácha pochovali v Dolnej Strehovej a v roku 1936 jeho pozostatky preniesli do parku. Tu dvaja bratia Rigele László a Lájoš postavili pôsobivý pomník. Postava na jeho pilieri predstavuje Adama z Tragédie človeka, keď sa rozhodoval skočiť zo skaly, lebo stratil zmysel žiť, keď videl vďaka Luciferovi, kam sa ľudstvo rúti. Zastaví ho však v tomto úmysle Boh.
Exmanželka Eržika je pochovaná v rumunskom Varadíne, kde zomrela ako 45 ročná. Madácha prežila aj jeho matka.
„Každému sa tu páči,“ hovorí Pavel Veselovský, ktorý v múzeu pracuje ako údržbár a záhradník: „Európske fondy sú skutočne prospešné a ľudia nám vravia, ako je to tu pekne urobené. Rovnako sú očarení maďarskí aj slovenskí turisti.“
Dolná Strehová je významným miestom v kulte Imré Madácha a spája kultúru Maďarov a Slovákov. V kaštieli si môžu v pracovných dielňach pozrieť filmy, aj animovaný, ktoré boli nakrútené o Tragédii človeka. Rovnako bol vydaný pracovný zošit v maďarskom a slovenskom jazyku pre žiakov škôl, aby sa s týmto dielom oboznámili.
Program cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Maďarská republika 2007 – 2013
Spoločné dedičstvo: Madách
Zdroj EÚ
1 683 469,35 eur
Začiatok a koniec realizácie projektu
10/2010 – 10/2012
