Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR

„Ľudia, ktorí dlhšie neboli v Spišskej Belej hovoria, že je to neskutočná zmena, ktorá sa tu udiala,“ teší sa rímskokatolícky farár pán Peter Petrek, ktorý v podstatranskom mestečku pôsobí. Novú strechu z eurofondov získal aj kostol sv. Antona Pustovníka v centre mesta.

Ešte pred desiatimi rokmi bolo mestečko pod Vysokými Tatrami spomínané najmä pre známu tabakovú fabriku. Tá zanikla. Zdalo sa, že tu už len líšky budú dávať dobrú noc. Vstupom Slovenska do EÚ sa táto odveká križovatka obchodných ciest naraz prebudila. Spišská Belá leží na jantárovej ceste.

Európske projekty neslúžia len na revitalizáciu, či rozvoju turistického ruchu v meste, ale aj na ochranu prírodných zdrojov. K najpopulárnejším oblastiam patrí Beliansky rybník a odtiaľto vedúci desaťkilometrový cyklochodník do Tatranskej Polianky postavený z prostriedkov Programu cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Poľská republika. Evanjelický farár pán Martin Fečko si o ňom myslí: „Boli to dobre investované prostriedky, cyklochodník využívajú všetky vekové skupiny. Aj pre mňa je inšpiráciou, aby som si obul kolieskové korčule.“

 „Nielen obyvateľstvo je spokojné, ale rozvíja sa nám aj turistický ruch,“ hovorí primátor mesta pán JUDr. Štefan Bieľak o rekonštrukcii centrálnej mestskej zóny: „Vzniklo nám tu námestie pred radnicou na zhromažďovanie občanov, ale zároveň sa dotvorila historická cesta mestom.“ Primátor sa snaží prepájať jednotlivé európske projekty do zmysluplného celku. Vďaka Programu cezhraničnej spolupráce SR s Poľskom, „sme osadili informačné tabule s dvadsiatimi zastaveniami mestom v jazykových mutáciách. Turisti si môžu v našom informačnom centre zadarmo požičať audio sprievodcu, ktorý im všetko vysvetlí a povie.“

Evanjelický pán farár Martin Fečko to oceňuje: „Pre evanjelickú cirkev je náučný chodník mestom veľkým prínosom, lebo náš cirkevný zbor má bohatú históriu a turisti si môžu o nej prečítať informácie už pred farskou budovou a pred kostolom. Je to možno aj výzva, aby navštívili kostol, alebo aj farský úrad, kde máme zriadenú pamätnú izbu Samuela Webera.“

Kňaz Samuel Weber patrí k významným slovenským historikom, ktorý tu žil a tvoril na prelome 19. a 20. storočia. V roku 1878 založil dobrovoľný hasičský zbor, ktorý je dnes známy aj z najťažšej slovenskej súťaže v Bratislave z memoriálu Vladimíra Ružičku. Predseda zboru Maroš Vaverčák bol členom družstva profesionálnych hasičov, ktorí túto súťaž vyhrali v roku 2007. Pán Vaverčák je profesionálnym hasičom v Kežmarku a povolaniu sa venuje aj vo voľnom čase doma v Spišskej Belej: „Máme vyše päťdesiat členov, z ktorých viac ako dvadsať chodí k zásahom. Za rok máme okolo pätnásť výjazdov, kým trebárs okrskový dobrovoľný hasičský zbor ich má okolo desať. Snažíme sa pomáhať aj v iných okrskoch a byť napomoci profesionálnym hasičom."

Strojník Jozef Lorenčík ho dopĺňa: "Zasahujeme najmä pri vypaľovaní trávy v blízkosti mestských lesov, čo je častý jav." Pán Lorenčík v hasičskom zbore pracuje s deťmi, preto ho teší, že hasičskú zbrojnicu majú tiež vynovenú z európskych zdrojov. Miestny žiak Oliver dokáže už všeličo. Aj uviazať striekačku, aby ju mohli na lane vytiahnuť k zásahu, lebo "tam kde nie je výťah, je to nutné." Na otázku, prečo sa dal k hasičom, pohotovo odpovedá: "Tie autá výborne vyzerajú. Majú skvelé húkačky. A môžeme zachrániť veľa z prírody, ak sa naučíme hasiť požiare pri vypaľovaní trávy." Ďalší jeho kamaráti Matúš a Marek obdivujú staré hasičské auto z roku 1952 Praga RN, ktoré renovujú. Matúš už bol v špeciálnej hasičskej veste aj vo vode v miestnom rybníku: "Tá vesta nadnáša takmer ako nafukovačka." Marek zasa viaže na tréningu tie najlepšie uzly: "Sú jednoduché, ale sú aj zložitejšie, teraz viažem námornícky." Ivana z družstva dorasteniek je na členstvo v družstve hrdá: "K hasičskému zboru ma pritiahol brat, ale pravdou je, že tu pôsobí aj moja staršia sestra a dobrovoľnými hasičmi boli aj moja mama a otec, takže sú radi, že pokračujem v tejto rodinnej tradícii."

Vďaka ako hovorí primátor mesta pán Bieľak „synergii prepojenia projektov z európskych zdrojov začína konečne mestečko žiť aj turistickým ruchom.“ Teda dobre realizované projekty prinášajú širšie efekty. „Tá návštevnosť začína byť celkom slušná a to nielen z okolitých krajín, akými sú Poľsko, Česko, Maďarsko, Ukrajina, ale aj z nemecky hovoriacich štátov únie, pričom turista dostane bezplatne ručne maľovanú mapu s pamiatkami, čo sa návštevníkom páči. Takže okrem pomoci občanom,  že sa im mesto zmodernizovalo, majú európske projekty širšie synergické efekty.“

Ako primátor s úsmevom rozpráva, vôbec v meste nevedeli, kde stáli pôvodné historické mlyny. Pri rekonštrukcii centra narazili na nové nálezy a aj starší pamätníci si spomenuli, že kedysi v detstve im starí otcovia a mamy rozprávali, kde stáli mlyny. Takto sa vytvára vzťah k rodisku, k miestu, kde ľudia žijú: „Objavili sa nielen mlyny, ale aj pozostatky historických píl poháňaných vodnou silou, čo boli práve tie miesta, ktoré sa rekonštruovali, o čom sme vôbec netušili.“ Na miesto objavov nastúpili pamiatkari, urobil sa archeologický prieskum a potvrdili sa staré legendy, o ktorých sa nevedelo, či sú pravdivé. „Najväčším prekvapením však bolo objavenie chodby vedúcej krížom popod námestie nevedno odkiaľ a kam. Uvažuje sa, že mohlo ísť o ochranu, či bezpečnosť občanov, ale stále sú to len dohady."

Mladá učiteľka angličtiny z miestnej základnej školy vynovenej tiež z európskych prostriedkov pani Mgr. Dagmar Buričová môže porovnávať: "Do Spišskej Belej som sa prisťahovala z Bratislavy. Bola som veľmi prekvapená vybavením školy s interaktívnymi tabuľami a jazykovým laboratóriom, kde majú deti k dispozícii slúchadlá. Môžu si látku opakovať s audioprehrávačmi, čo im umožňuje si ju lepšie zapamätať a upevniť si vedomosti."

Spišská Belá získala mestské práva už v roku 1271 a hoci nemá stotisíc, ani desaťtisíce obyvateľov, ale len niečo do sedem tisíc, patrí dnes ku klenotom slovenských spišských miest.

Program cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Poľská republika 2007 - 2013

Zlepšenie turistických služieb v meste Spišská Belá

Príspevok z európskych zdrojov

48 620 eur

Belianske Tatry-spolu a lepšie

2.1 Rozvoj cezhraničnej spolupráce v oblasti turizmu

Vedúci partner

Mesto Spišská Belá

Projektový partner

Gmina Bukowina Tatrzanska

Príspevok z európskych zdrojov

1 561 317,40 eur

Začiatok a koniec realizácie

01/2010 – 04/2012

Historická cesta mestom Spišská Belá

Príspevok z európskych zdrojov

46 070 eur

Stanislav Háber

Snímky autor

Kontakty:

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR
Dobrovičová 12
812 66 Bratislava
tel: 00421 2 59 26 61 11
fax: 00421 2 59 26 64 35
www.mpsr.sk

Sekcia riadenia programov regionálneho rozvoja
Prievozská 2/B
825 25 Bratislava 26
e-mail: [email protected]
www.opbk.sk