Facebook Statistics
Značka Kvality
Regionálny rozvoj

/index.php?navID=89

Regionálny rozvoj sa v programovom období 2014 – 2020 uskutočňuje realizáciou Integrovaného regionálneho operačného programu (IROP)

Gestorom IROP pre programové obdobie 2014 – 2020 je Sekcia IROP. Jeho globálnym cieľom je prispieť k zlepšeniu kvality života a zabezpečiť udržateľné poskytovanie verejných služieb s dopadom na vyvážený a udržateľný rozvoj, hospodársku, územnú a sociálnu súdržnosť regiónov, miest a obcí. 

Prioritné osi IROP

PO1: Bezpečná a ekologická doprava v regiónoch 
PO2: Ľahší prístup k efektívnym a kvalitnejším verejným službám 
PO3: Mobilizácia kreatívneho potenciálu v regiónoch 
PO4: Zlepšenie kvality života v regiónoch s dôrazom na životné prostredie 
PO5: Miestny rozvoj vedený komunitou 
PO6: Technická pomoc 

Riadiacim orgánom pre IROP (RO pre IROP) je Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja  a informatizácie SR.

Funkciu sprostredkovateľských orgánov pre IROP (SO pre IROP) plnia Ministerstvo zdravotníctva SR, Ministerstvo kultúry SR, samosprávne kraje (okrem BBSK) a krajské mestá.

V Rači chcú žiť všetci

12-11-2014

FOCUS Sekcie riadenia programov regionálneho rozvoja


 

„Mladí, ktorí tu žijú, by nikde inde ani žiť nechceli,“ hovorí mladý muž pán Mgr. Marek Porvazník a pokračuje: „Je tu kde športovať, kúsok sú Karpaty so svojou nádhernou prírodou a pritom do mesta je to len na skok.“ Veru Mestská časť Bratislavy Rača je vyhľadávanou adresou, hoci tu žije oproti iným bratislavským častiam len 22 tisíc obyvateľov.

Hudobný redaktor Slovenského rozhlasu a obyvateľ Rače pán Samo Smetana revitalizáciu ulíc Detvianska, Alstrova a nám. Andreja Hlinku veľmi oceňuje: „Rača potrebovala komunitné centrum, ktoré sa tak vytvorilo a ľudia využívajú nové lavičky, ba mamičky s deťmi obľubujú zvláštne detské ihrisko.“

Dokonca o starej časti Rače, na ktorú bola revitalizácia zameraná, dnes obyvatelia hovoria ako o promenáde, kde sa dá najmä v lete príjemne poprechádzať. Pribudli tu nielen nové lavičky, odpadkové koše, zámková dlažba s prvkami pre hendikepovaných občanov, akými sú nevidiaci a slabozrakí, či telesne postihnutí, ale aj zaujímavé ihrisko s rôznymiatrakciami, ktoré skúšajú aj dospelí, nielen deti. Sú tu hríbiky, na ktorých si môžu nacvičovať stabilitu a povrch je špeciálny, aby keby spadli, bol ich pád tlmený.

Pán Smetana nezaprie tunajší povestný humor ľudí, keď pridáva jeden z miestnych žartov o obyvateľoch blízkej obce Sv. Jur, s ktorými Račania často súperili o prestíž a to v miestnom dialekte: „Račania o Juranoch vyprávajú, že Jurané sú zlí ludé a Račané též,“ čím pán Smetana podčiarkol schopnosť Račanov robiť si žarty aj sami zo seba.

Centrum Rače, ktoré prešlo obnovou vďaka príspevku z Operačného programu Bratislavský kraj sa podľa miestnych po stáročia volal nemecky Račisdorf – teda račianska dedina. A tá dnes výrazne skrásnela vďaka novým chodníkom, vjazdom k domom, novým osvetlením, či sadovými úpravami.

„Naším zámerom bolo vytvoriť pôvodné prieddomie,“ vysvetľuje zmysel osadenie kubusov na sedenie pozdĺž nových chodníkov vedúci oddelenia správy majetku, investičných činností a cestného hospodárstva Mestskej časti Rača pán Ing. Štefan Borovský a dodáva: „Cestné komunikácie sme pozdĺž nových chodníkov, parkových sadových úprav opravili z vlastných prostriedkov.“

Miestny obyvateľ pán Marián Gembický si rekonštrukciu pochvaľuje: „Na tých sedákoch pred domami sa dobre v lete sedí, len v zime sú studené.“

Ako však vysvetľuje pán Borovský, po piatich rokoch monitorovania udržateľnosti projektu chcú na ňom opäť pracovať a zveľadiť ho. Preto sedáky získajú drevené obloženie, aby boli na sedenie zateplené aj v chladnom počasí.

Rača má vlastnú vinohradnícku atmosféru. V dvoroch, ktoré sa ťahajú až k vinohradom býva aj viac rodín. Na bránach a priečeliach domov vidno vinohradnícke motívy, ktoré sa ťahajú celou Račou. Pri vinobraní ulice Alstrovu, Detviansku a nám. Andreja Hlinku uzavrú pre dopravu a vtedy sú lavičky, sedáky, ale aj ihrisko plne obsadené.

Na ihrisku sa zastavajú aj turisti prechádzajúci Račou, keďže láka svojím nevšedným vzhľadom. „Keďže ihrisko nie je oplotené v rámci areálu, tak sme ho stavali s masívnymi prvkami, aby bolo takmer nezničiteľné najmä od vandalov,“ hovorí pán Borovský z Mestskej časti Rača.

V rámci ihriska mysleli aj na cyklistov, pre ktorých postavili stojany. Rekonštrukcia ulíc a ich chodníkov v dĺžke 1,63 km riešila aj vstupy a vjazdy do dvorov a domov. Vytvorila sa nová vetva verejného osvetlenia hríbikovými svietidlami s úsporným led svietením, takže miestni občania sú veľmi spokojní a nielen oni.

Alstrova ulica končí evanjelickým chrámom. Evanjelický farár pán Dušan Kováčik hovorí: „Za 19 rokov, čo pôsobím na račianskej fare, sa veľa zlepšilo. Rekonštrukcia ulice, ktorou prichádzajú veriaci na služby Božie prispieva k celkovej dobrej atmosfére.“

Farár pán Kováčik oceňuje aj fakt, že v čase revitalizácie starej Rače z európskych fondov sa rekonštruovali aj niektoré súkromné domy. Najmä tzv. Pálffyho kúria, ktorá bola dovtedy už len zrúcaninou a vďaka nemeckému investorovi sú tam dnes troj a štvorizbové byty.

A o pocite pohody hovoria aj prisťahovalci. Pani Zorka Christova pochádza z Bulharska a dnes jej syn býva práve v Rači, kam za ním chodieva: „Slováci sú veľmi tolerantný národ voči menšinám a v Rači sa synovi dobre žije, lebo je tu dobrý vzduch, krásna čistá príroda a milí ľudia.“

Možno po týchto slovách pochopíme, prečo práve v Bratislave má svoje sídlo Bulharská základná a stredná škola určená pôvodne pre bulharskú menšinu, ktorá tu kedysi žila po 2. svetovej vojne: „Dnes sa v našej Bulharskej škole učia v drvivej väčšine slovenské deti, ale Bulhari stále školu v Bratislave podporujú,“ dodáva pani Christova.

V Rači v rámci revitalizácie troch ulíc zachovali a obnovili viaceré pamiatky. Od pamätníka otcovi národa Andrejovi Hlinkovi, či rímokatolíckemu kňazovi a národnému buditeľovi Moricovi Alsterovi, cez sochu Samuela Jurkoviča, aj po pamätné tabule cyklistovi Vlastimilovi Ružičkovi, či hrdinom v Hurbanovom vojsku v meruôsmom roku, kedy za účasti Ľudevíta Štúra zložilo prísahu sto račianskych dobrovoľníkov.

Tak sa história vďaka podpore z Európskeho fondu regionálneho rozvoja prepojila do budúcnosti v modernizácii celej mestskej časti, ktorá bola po stáročia známa ako Račianska dedina, kde sa výborne darilo vinárom a darí sa im tam aj dnes. Veď račiansku frankovku dodávali pravidelne na cisársky dvor tunajší vinári už od čias Márie Terézie. Dnes je Rača známa vinohradníckou produkciou spolu s ďalšími druhmi vína doslova po celom svete.

Operačný program Bratislavský kraj:
Prioritná os 1 – Infraštruktúra

Cieľom prioritnej osi je zvýšenie atraktívnosti Bratislavského kraja zlepšením kvality a úrovne sídiel a kvality verejnej dopravy pri rešpektovaní trvalo udržateľného rozvoja.

Revitalizácia Rača

Začiatok a ukončenie realizácie projektu
07/2010 – 09/2011

EÚ zdroje
638 264,11 eur

Kontakty:

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR
Dobrovičová 12
812 66 Bratislava
tel: 00421 2 59 26 61 11
fax: 00421 2 59 26 64 35
www.mpsr.sk

Sekcia riadenia programov regionálneho rozvoja
Prievozská 2/B
825 25 Bratislava 26
e-mail: [email protected]
www.opbk.sk


Harmonogram ministra
AGROpodcast Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR
Nahlasovanie zásob komodít
Kalkulačky
Farmársky manuál SPP 2023 - 2027
Značka kvality
Školský program
Agromapy
EFSA – Temporary FC logo_socials
Integrovaný regionálny operačný program 2014 - 2020
Program rozvoja vidieka SR 2014 - 2022
Operačný program Rybné hospodárstvo 2014 - 2022
PRH 2021-2027
INTERREG V-A SK-CZ
Program cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Rakúsko
Program cezhraničnej spolupráce na programe Interreg V-A Slovensko-Madarsko
Program cezhraničnej spolupráce ENPI Maďarská republika - Slovenská republika - Rumunsko - Ukrajina
Program cezhraničnej spolupráce Poľsko - Slovenská republika
Regionálny operačný program
Operačný program Bratislavský kraj
Program cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Česká republika
Program cezhraničnej spolupráce Maďarská republika - Slovenská republika
Bestslovakfood