Cesty tretej triedy lákajú do Nových Sadov
„Máme odtiaľto blízko do Nitry a aj do Piešťan. Je to dobrá dedina,“ vraví pani Taťjána Balúchová na prechádzke s kočiarom ráno v Nových Sadoch: „Výborné sú tieto nové chodníky, po ktorých sa často s dieťaťom prechádzam.“
Rekonštrukciu chodníkov a autobusovej zastávky urobili vďaka projektu z Regionálneho operačného programu. Pani Michaela Poláková ráno čaká na autobus, ktorý ju zavezie do práce: „Dochádzam do Čakajoviec, kde pracujem v obchode. Predtým tu bola len stará zelená plechová búda, takže zmenu naozaj vidieť.“
„Samozrejmé, že je to lepšie, než to bolo doteraz,“ hovorí aj pani Emília Čajkovičová, kým s dcérou Patríciou nastúpia do autobusu: „Pre rodiny s deťmi sa tu dobre žije a teraz sa tu zlepšili aj cesty medzi obcami.“
O hrôzostrašných cestách tretej triedy vie pútavo hovoriť starostka Nových Sadov pani Silvia Halvoníková: „Starý zvlnený asfalt s množstvom výtlkov bol nebezpečný najmä v chladnom počasí, keď sa do jám dostala voda, ktorá po zamrznutí pripravila pre vodičov doslova pasce. Autá končili povedľa cesty často havarované na poliach.“
Z ROP sa však zlepšili regionálne cesty vďaka tomu, že cez Nové Sady vedie frekventovaná cesta spájajúca Nitru s Piešťanmi. A podľa odborníkov z Nitrianskeho samosprávneho kraja táto oblasť zahŕňa obce s celkovým počtom prevyšujúcim desať tisíc obyvateľov.
„Hneď vedľa základnej školy za touto zastávkou máme reprezentačný kaštieľ,“ naviguje od zastávky autobusu k ďalším projektom z ROP pani Silvia Záhorová, lebo z Európskeho fondu regionálneho rozvoja bola rekonštruovaná aj tunajšia základná škola.
Kaštieľ v Nových Sadoch bol doslova v ruinách posledných štyridsať rokov, kedy cez už rozpadnutú strechu rástli stromy a murivo vlhlo od dažďa. Je zázrak, že stavba, o ktorej prvá písomná zmienka pochádza z 13. storočia, sa celá nerozpadla.
Starostka pani Halvoníková spomína: „Pri obnove tejto historickej budovy sme veľa vecí nedokázali predvídať. Vybúrali sa priechody dohodnuté s pamiatkarmi a zrazu sa objavili okopníky, ktoré slúžili na ochranu stien, keď koče zatáčali dovnútra do kaštieľa, aby nevyvalili kus muriva. Potom pri oprave balkóna sme zistili, že z pôvodných pieskovcových platní sa z ich hrúbky šestnásť centimetrov vekmi vyšúchala hrúbka už len na tri centimetre, s čím statik nesúhlasil, aby boli späť osadené. Nuž sme ich museli nahradiť, pričom sme rešpektovali aj názory pamiatkarov.“
„Viem si predstaviť nosiť sukňu z kroja,“ vraví šiestačka Sofia Bachoríková v kaštieli, ktoré sa zmenilo na regionálne múzeum: „Sukne nosili vtedy dievčatá pestré, preto sa mi páči.“
Jej spolužiaci sa však už do folklórneho odevu až tak nehrnú: „Ľanový odev je dosť pichľavý, asi by sa mi to nepáčilo,“ krúti nad pôvodnými ľanovými nohavicami Matúš Révay nosom.
Aby neprišlo k omylu, jeho spolužiak Dávid Zetka zdôrazňuje: „Ale na výstave sa nám tu páči všetko, najmä valašky.“
„Začali sme v našom kaštieli so zbierkami muzeálnych predmetov od miestnych občanov,“ vysvetľuje riaditeľka múza kaštieľa v Nových Sadoch pani Ing. Zuzana Krčmárová: „Dávali sme výzvy v miestnych novinách a ľudia začali spontánne nosiť všetko, čo už chceli vyhodiť a viaže sa to k našej histórii, takže postupne sa novo rekonštruované priestory v kaštieli zapĺňajú zaujímavými exponátmi, čo je vždy lacnejšie a často zaujímavejšie, ako si požičiavať exponáty z iných múzeí.“
Nové Sady majú však aj staršiu históriu, ako vysvetľuje žiakom na hodinách regionálnej výchovy učiteľ z miestnej základnej školy pán Mgr. Mário Ručkay:
„Pôvodne bol Ghýzyovský kaštieľ stredovekým opevneným hrádkom medzi dvomi potokmi, z ktorých jeden už zanikol. V našom katastri sa však našli najstaršie nálezy až z doby kamennej, tzv. kamenné perly v časti Sila.“
Odtiaľ pochádza aj katolícky básnik Janko Silan, ktorý si od Sily - časti Nových Sadov vzal pseudonym, vlastným menom Ďurka, ktorý má v múzeu venovanú časť expozície ako významný rodák.
Na poschodí sa v kaštieli vytvorila prednášková sála, ktorá slúži aj ako sobášna sieň a v podkroví je ďalšia časť expozície, pričom nechýba ani moderný výťah pre hendikepovaných návštevníkov.
„Som tu ešte len 35 rokov,“ hovorí so smiechom učiteľka pani Mgr. Veronika Ďurechová, ktorá vysvetľuje zmenu postoja ku kaštieľu, ktorý je tak blízko školy, že je možné hovoriť, akoby bol súčasťou školského areálu: „Kedysi bol kaštieľ ruina, ktorá musela byť zabezpečená ostnatým drôtom, aby deti neprišli k úrazu. Vtedy sme hovorili, že kaštieľ nestojí na vhodnom mieste. Teraz je to naopak, napriek tomu, že aj naša škola prešla obnovou, dnes škola nestojí asi na vhodnom mieste, lebo bráni výhľadu na kaštieľ z ulice.“
Časy sa teda rýchlo menia, ako spomína aj riaditeľka základnej školy pani Mgr. Jana Gaťárová: „Nemáme to na výlet ďaleko, len doslova desať metrov do kaštieľa, ale deti sa tešia aj na iné výlety. Tradične do Prahy cez projekt, ktorý nám umožňuje spoznávať túto blízku metropolu v Čechách za lacnejší peniaz. Prímestské školy ako aj naša sú lepšie vybudované ako mestské aj didaktickou technikou, napriek tomu sa nám počet žiakov znižuje, lebo ľudia z vidieka si hľadajú prácu v mestách, kam s nimi dochádzajú aj ich deti.“
Práve sa skončila hodina slovenského jazyka. Piatačka Kristínka Slivková chce byť raz spisovateľkou: „Poslala som môj sloh na tému: Môj najkrajší deň v živote do súťaže v Banskej Bystrici, tak čakám, ako som dopadla.“
Rovnako literárne činná je aj jej spolužiačka Anetka Ďurišová: „Píšem si rozprávky sama pre seba, ale v triede by som ich asi neprečítala.“
Z európskych fondov bola zakúpená aj moderná interaktívna tabuľa na výučbu jazykov. Učiteľka anglického jazyka pani PaedDr. Edita Tisovská hovorí: „Keby sa tabuľa pokazila, tak som pri výučbe už bezmocná. Kedysi som si musela prácne zháňať množstvo cd-ečiek a dvd-ečiek, teraz všetko zvládne táto elektronická pomôcka sama.“
Bez kvalitných ciest by však v Nových Sadoch mali možno ešte menej žiakov v škole.
Cesty tretej triedy, ktoré vedú do Nových Sadov idú aj cez Zbehy, kde miestny obyvateľ pán Ing. Jozef Suchopa vysvetľuje: „Nová vozovka slúži aj pre tunajšie priemyselné parky, odkiaľ a kam vozia kamióny ťažké tovary prakticky každý deň, preto bola v takom dezolátnom stave a sme radi, že je opravená.“
Pri Nových Sadoch je obec Čab, kde jeden priemyselný park stojí. Pani Eleonóra Mocková z Čabu stráži vnučku: „Nevesta našla v tunajšom priemyselnom parku prácu, čomu sme radi, že nemusí ďaleko dochádzať.“
Pracovníci z Regionálnej správy a údržby ciest Nitrianskeho samosprávneho kraja robia posledné úpravy novej vozovky v nitrianskom regióne už za plnej prevádzky.
Pán Peter Jančo vysvetľuje: „Pri posudzovaní stavu ciest počas predbežného sčítania dopravy sa zistilo, že táto cesta si vyžaduje okamžitú opravu. Ide o spojnicu medzi obcami Zbehy, Čakajovce, Nové Sady smerom na Radošinú na Piešťany s rozvetvením na Hlohovec na Topoľčany. Preto sme radi, že sa našli prostriedky z európskych fondov, lebo celé desaťročia sa to len provizórne plátalo.“
Rovnako pán Miroslav Krajčovič si myslí: „Mestá sú pomerne lepšie pospájané, ako dediny a ich bočné cesty, ktoré sú fakt v katastrofálnom stave.“
Dopĺňa ho pán Tibor Balážik: „Doteraz to bola zvlnená cesta, ale už každý, kto tade pôjde, bude spokojný.“
„Tieto cesty tretej triedy sú takmer všetky v dezolátnom stave,“ vraví svoju skúsenosť pán Roman Vilhelm a dodáva: „Výtlky sú niekde veľké ako jamy, čo je nebezpečné, veď každý platí dane a nechce si dolámať nápravy. A keď EÚ dá peniaze, aspoň máme aj robotu. Všetci nadávajú, že cestári robia a nič nie je vidno. Tak teraz vďaka projektu z eurofondov to vidieť bude.“
Ďalší z kolegov, ktorí upravujú novú asfaltku pán Stanislav Lyžičiar tieto skúsenosti zhrnie: „Na cestách tretej triedy nie je žiadna zvláštnosť, ak narazíte na výtlk, na ktorom si odtrhnete aj koleso, alebo vybehnete do jarku. Také sú celé úseky. My potom chodíme robiť vysprávky, frézujeme diery, na čo sa dá asfalt, ale to je len flekovanie, kde sa výtlky obnovujú, a keď idú motorkári, tak je to o život.“
Slovensko má vysoký podiel ľudí žijúcich na vidieku. Preto je potrebné, aby sa oživovali regióny a dopravné spojenia medzi obcami, kde sú hlavné ťahy aj na cestách tretej triedy. Nové Sady sú takou obcou, kde s eurofondami majú skúsenosti a hoci majú len okolo 1200 obyvateľov, blízka dostupnosť do Nitry, či do Piešťan, z nich robí atraktívnu obec pre vidiecke bývanie. Ako zdôrazňuje starostka pani Halvoníková: „Ľudia sa k nám sťahujú v čoraz väčšej miere, čomu iste napomáhajú aj vynovené cestné spojenia.“
Os 5 – Regionálne komunikácie zabezpečujúce obslužnosť regiónov
Cieľom osi 5 je posilnenie vybavenosti územia prostredníctvom rekonštrukcie, modernizácie a budovania ciest II. a III. triedy na území cieľa Konvergencia, teda ide o zvýšenie úrovne dopravnej obslužnosti regiónov. Pritom globálny cieľ je definovaný ako zvýšenie dostupnosti a kvality občianskej infraštruktúry a vybavenosti územia v regiónoch.
Rekonštrukcia komunikácií a chodníkov Nové Sady
Začiatok a koniec realizácie projektu
03/2009 - 06/2012
Zdroj EÚ
392 464,91 eur
Modernizácia ciest v regióne Nitra
Začiatok a koniec realizácie projektu
12/2009 – 11/2013
Zdroj EÚ
2 008 330,29 eur
Modernizácia ciest v regióne Nitra – II. etapa
Začiatok a koniec realizácie projektu
03/2013 – 06/2015
Zdroj EÚ
3 000 279 eur
Prioritná os 3 – Posilnenie kultúrneho potenciálu regiónov a infraštruktúra cestovného ruchu
Kaštieľ Nové Sady
Cieľom osi 3 je zvýšenie kvality služieb poskytovaných pamäťovými a fondovými inštitúciami na miestnej a regionálnej úrovni prostredníctvom ich rekonštrukcie, rozširovania a modernizácie, vrátane obstarania ich vybavenia a revitalizácia významných pamiatkových objektov v súvislosti so zachovaním kultúrneho dedičstva a jeho využitia v kultúrno-poznávacom cestovnom ruchu.
EÚ zdroje (EFRR, ESF)
1 115 123,97 eur
Začiatok a ukončenie realizácie projektu
04/2008 – 05/2013
Kontakty:
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR
Dobrovičová 12
812 66 Bratislava
tel: 00421 2 59 26 61 11
fax: 00421 2 59 26 64 35
www.mpsr.sk
Sekcia riadenia programov regionálneho rozvoja
Prievozská 2/B
825 25 Bratislava 26
e-mail: [email protected]
www.ropka.sk
