Marianka – utajované slovenské Lurdy
Marianka – utajované slovenské Lurdy
„Ako som začal piť túto vodu, môžem znova chodiť na barlách,“ teší sa pán Andrej Bajzík stojaci pri aute, v ktorom má vzadu naložený invalidný vozík na parkovisku pred Svätou studňou v Mariánskom údolí v Marianke pri Bratislave a pokračuje: „Robili sa mi dovtedy vredy na nohách, ale teraz už nie, tak môžem konečne chodiť s pomôckami.“
Pri Svätej studni je stále rušno v akomkoľvek počasí v každý deň. Vodu si naberá aj šestnásťročný pán Milan Moravčík, ktorý už dvakrát ušiel zubatej pre tragické ochorenie a vodu v studni chváli: „Už žiadnu inú vodu nemôžem ani piť. Každá iná mi chutí ako chémia.“
V 11. storočí žil v Mariánskom údolí pustovník. Ten vyrezal z dreva sošku Panny Márie. Pre nepokoje po smrti kráľa Štefana musel pustovník z údolia ujsť. Sošku ukryl v bútľavom strome. Na to sa jednému zbojníkovi narodili dvojčatá ako postihnuté. Kajúcne sa obrátil k Panne Márii, aby deti zachránila. V sne sa mu zjavila Matka Božia a ukázala mu miesto, kde sošku pustovníka nájde. On tam šiel, sošku našiel a na tom mieste vytryskol prameň. Keď deti v jeho vode umyli, obe sa zázračne uzdravili. Odvtedy je Marianka najstarším pútnickým miestom na Slovensku.
„U nás v Marianke dodnes každý, komu sa narodí dieťa, tak ho prvé dni kúpe v tejto vode,“ vraví pani Alena Bordáčová, ktorej sa páči, že vstup do Mariánskeho údolia končiaceho Svätým prameňom je konečne v Marianke na úrovni. Vďaka Európskemu fondu regionálneho rozvoja sa totiž Námestie 4. apríla zmenilo cez projekt z Operačného programu Bratislavský kraj na nepoznanie a pribudla aj nová autobusová zastávka.
Pani Bordáčová zdôrazňuje: „Má to veľký význam pre obec, lebo do roku 1989 boli v dedine dve veľké púte veriacich na sv. Annu a na sviatok mena Panny Márie. Teraz sú púte každý mesiac a turisti sem chodia stále. V dedine už nebolo kde ani pred domom autom stáť. Tak sa vybudovalo nad námestím aj záchytné parkovisko.“
Do Mariánskeho údolia je vjazd áut zakázaný, ale kto si chce nabrať vodu, môže na chvíľu prísť aj autom, veď postihnutí by sa inak k nej nedostali. „Ak sa zrenovuje po Námestí 4. apríla aj Mariánske údolie, určite to bude prínos pre veriacich a aj neveriacich,“ hovorí pán Miroslav Škorník z Bratislavy, ktorý sem tiež chodí na vodu k Svätej studni: „Každý niečomu verí. Niekto liekom, iný tejto vode. Dôležité je, že sa ľuďom pomôže.“
Starosta Marianky pán Radovan Jurika má však aj ďalšie plány: „Po rekonštrukcii Námestia 4. apríla, pri ktorom nám pomohla najmä cirkev, ktorá nám poskytla pozemky aj na nové parkovisko, sa chceme uchádzať o ďalšie prostriedky na rekonštrukciu celého Mariánskeho údolia.“
Rímsko – katolícky farský úrad je v Marianke od roku 1927 v správe Rádu Tešiteľov. Všetci miestni uznávajú mladého pátra pána Mareka Vadrnu, ktorý si o pomoci zo štrukturálnych fondov myslí: „Je to výborná vec. Hovorí sa, že rodina je bunkou spoločnosti. Myslím si však, že je ňou najmä dedina. A podpora regiónu vytvára podmienky na individuálny rozvoj každého človeka. A ak bude šťastný jednotlivec, potom bude šťastná aj spoločnosť. Preto vnímam snahu silnejšieho pomôcť slabšiemu cez podporu regiónov pozitívne.“
Páter pán Marek Vadrna je aj historikom, preto má vždy po ruke dostatok fundovaných argumentov z našich dejín: „Kráľ Svätopluk už v roku 891 vytvoril štát, ktorý mal 250 tisíc kilometrov štvorcových a okolo 3,5 milióna obyvateľov, čiže už v stredoveku mal globálne myslenie a jednoznačne tieto fakty potvrdzujú, že vďaka nemu Slováci patria k západnej súčasnej civilizácii.“
K zázraku spojených s účinkami vody zo Svätej studne sa paradoxne páter Marek staval zo začiatku svojho dnes už dvadsaťročného pôsobenia v Marianke skepticky: „Som racionalista, ale osobne som zažil šok, keď prišiel človek v poslednom pokročilom štádiu rakoviny pľúc, v podstate živá mŕtvola a vďaka vode sa zotavil. Odvtedy som sám viac veriaci. Pre mňa je každý deň zázrak, ale tým najsilnejším zázrakom je stretnutie Boha v bežnom živote a vo výnimočnej forme sa to stáva len vyvoleným.“
Marianka ako slovenské Lurdy prvý takto pomenoval biskup Pavol Jantausch podľa pátra Mareka už v roku 1927, kedy sem Rád Tešiteľov prišiel a do roku 1989 bola Marianka tŕňom v oku socialistickému ateistickému štátu.
Preto bola Marianka tzv. zánikovou obcou, do ktorej štát neinvestoval. Starosta pán Jurika o tom hovorí: „Až keď som sa stal starostom som si uvedomil naplno tieto historické súvislosti, keď do roku 1989 nebola v Marianke vybudovaná ani základná infraštruktúra. Chýbal vodovod, kanalizácia a o plynovode ani nehovoriac. Preto prvé roky po zmenách v spoločnosti po roku 1989 bolo veľa roboty s týmito základnými vecami.“
Dnes je situácia iná, o čom hovorí aj zamestnanec miestnej základnej školy sídliacej priamo na rekonštruovanom námestí pán Milan Radačovský: „Konečne dedina kultúrne vyzerá. Vždy sem chodilo veľa turistov, ale teraz sa dá aj ľahšie po nich upratať a rekonštrukcia je priamo pred školou, kde deti môžu bezpečnejšie prichádzať cez pešiu zónu.“
Na námestí pribudli lavičky, dlažba, odpadkové koše, moderné nízkoenergetické osvetlenie, či nová zeleň a bezbariérové prvky.
Vstup do Mariánskeho údolia cez Námestie 4. apríla bol problematický, lebo to bola len vyasfaltovaná plocha, cez ktorú chodili ešte aj autá ako spomína miestna obyvateľka pani Ľubica Pápayová: „Bolo to nebezpečné pre deti ísť aj do školy, ktorá je hneď na námestí a dnes tá zmena je pre všetkých očividná. Maminy sem môžu pokojne chodiť s kočiarikmi aj s deťmi na prechádzku, prísť sa bicyklovať.“
Práve cyklistické trasy v okolí Marianky sú ďalšou prioritou pána starostu: „Vytvorili sme sieť cyklotrás s napojením na Stupavu až do Devínskej Novej Vsi na známy cyklomost Slobody. Pre mňa bolo inšpiráciou námestie Svätého Marka v Benátkach, aby aj u nás mali si kde ľudia posedieť po náročných túrach v okolitých karpatských lesoch, konečne máme verejný priestor, kde sa koná viacero akcií, akými sú letný festival Mariatálfest, či už tradičné bežecké preteky Mariatálsky Štvanec.“
Osobitne je starosta pán Jurika pyšný na preloženie transformačnej stanice, ktorá stála v strede námestia a bola ešte starého typu, teda veľmi veľká a ošarpaná:
„Teraz máme po dohode s distribútorom malú transformačnú stanicu a schovanú za borovicami, takže námestie dostalo úplne iný ráz,“ teší sa pán Jurika s tým, že pešia zóna plynule prechádza vďaka európskym fondom až do Mariánskeho údolia. Pán starosta dodáva: „Až sa nám podarí v ďalších projektoch zrekonštruovať aj Mariánske údolie v napojení na Námestie 4. apríla, bude to také zlaté jabĺčko Marianky.“
A na svoje si prídu aj hubári. Vďaka pánovi Jánovi Sandovi sa v Marianke vytvorila tradícia hubárskych prezentácií: „Dnes k nám chodia na výstavy hubári z Moravy, či z Čiech a keď je u nás sucho, posielajú nám huby až z Ľubietovej,“ vysvetľuje stále vitálny 70-ročný dôchodca, ktorý ako bývalý baník zdôrazňuje aj ďalšiu raritu Marianky, keďže je tu expozícia najstaršej bridlicovej bane na Slovensku.
Za stáročia sa odtiaľto vyťažila bridlica, ktorá putovala do celej Európy a s ťažbou sa skončilo v 18. storočí, ale banská tradícia v Marianke žije ďalej.
Marianka bola 40 rokov utajovaným pútnickým miestom najstarším na Slovensku, ale veriaci si cestu k nemu vždy našli, o čom svedčia ďakovné tabule v jaskyni Panny Márie z celej republiky, či zo zahraničia.
Dnes sem chodia aj veriaci z Rakúska, Čiech, či z Maďarska na modlitby pôsobivej krížovej cesty, ktorú tu postavil Rád Tešiteľov v roku 1936 so sochami v životnej veľkosti. Starostu pána Juriku teší fakt, že zo zánikovej obce z 1200 obyvateľmi im za päť rokov stúpol počet obyvateľov o 500, ale v skutočnosti ich je ešte viac: „V Marianke máme tisíc rodinných domov. Štatisticky pri priemere troch ľudí na jeden rodinný dom tu žije oveľa viac ľudí, ktorí si však trvalý pobyt nechávajú v blízkej Bratislave, čo je osud aj iných satelitných sídlisk.“
Dnes aj vďaka európskym fondom zažíva Marianka toľko očakávaný rozvoj, čo si z viacerých hľadísk rozhodne zaslúži, keďže na malom priestore sú tu významné pamiatky histórie Slovenska. Najvýznamnejšia je však jednoznačne Svätá studňa so svojou vodou.
Prioritná os 1 – Infraštruktúra
Cieľom prioritnej osi je zvýšenie atraktívnosti Bratislavského kraja zlepšením kvality a úrovne sídiel a kvality verejnej dopravy pri rešpektovaní trvalo udržateľného rozvoja.
Regenerácia Námestie 4. apríla v obci Marianka
Začiatok a ukončenie realizácie projektu
02/2014 – 07/2014
EÚ zdroje - 339 889,77 eur
Kontakty:
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR
Dobrovičová 12
812 66 Bratislava
tel: 00421 2 59 26 61 11
fax: 00421 2 59 26 64 35
www.mpsr.sk
Sekcia riadenia programov regionálneho rozvoja
Prievozská 2/B
825 25 Bratislava 26
e-mail: [email protected]
www.opbk.sk
