Rada sa dohodla na solidárnom európskom prístupe
(Brusel, 5. septembra 2014) - Dopady a dôsledky ruských sankcií na poľnohospodárske produkty krajín Európskej únie dnes dominovali na rokovaní európskych ministrov poľnohospodárstva. "Z nášho pohľadu je nevyhnutné zaujať k vzniknutej situácii spoločný a jednotný EÚ prístup, nakoľko kríza je európska a mala by sa aj riešiť na tejto úrovni. Z tohto pohľadu považujeme za dôležité zachovanie princípu solidarity, berúc do úvahy vzájomnú toleranciu a spolupatričnosť medzi členskými štátmi," povedal šéf slovenského agrorezortu Ľubomír Jahnátek.
Viacerí ministri na rokovaní potvrdili, že kríza a ruské sankcie vznikli na základe politického rozhodnutia Európskej komisie, pričom dopadli najmä na európskych poľnohospodárov a pestovateľov. Vzhľadom na to je dôležité, aby sektor, ktorý je najviac poškodený, bol podporovaný nielen prostredníctvom rozpočtu, ktorý má k dispozícii poľnohospodárstvo, ale z celkového rozpočtu Európskej komisie. „V tomto prípade sú to poľnohospodári, ale poľnohospodárske zdroje nedokážu vykryť celý výpad, ktorý signalizujú jednotlivé členské štáty,“ tvrdí minister Jahnátek. Finančná pomoc, ktorá je dnes k dispozícii sa pohybuje približne na úrovni 200 miliónov eur, vrátane podpory marketingu pre tretie krajiny. Zo strany členských štátov, aj Európskej komisie vznikne však požiadavka, aby sa táto podpora zvýšila z ostatných zdrojov, ktoré majú kapitoly a direktoriáty k dispozícii. „Škody, ktoré vznikli a vznikajú nebude možné kompenzovať len na úrovni nejakých 450 miliónov eur,“ doplnil Jahnátek.
Slovenská republika má vo svojom stanovisku spoločnú požiadavku, aby sa potraviny využívali, nie ničili. Okruh ich použitia by sa mohol rozšíriť, napríklad, na školské mlieko a ovocie či na potravinovú pomoc. Podľa ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR je to ideálna šanca, ako zvýšiť spotrebu potravín pri potravinovej pomoci, nielen pre najchudobnejšie skupiny, ale aj pre regióny, kde je nedostatok potravín. Spoločným je tiež názor, že pri kompenzácii škôd by nemali byť zvýhodnené len organizované, ale aj neorganizované podniky a producenti, ktorí majú často väčšie dopady. „Slovensko, spolu so Švédskom navrhlo, že ak by predsa došlo k rozkolísaniu domáceho trhu pri prudkom tlaku dovozu komodít za dumpingové ceny, členské štáty by mali mať možnosť informovať o tom komisiu a zaviesť zákaz dovozu komodít, ktoré by narušili domáci trh,” dodáva Jahnátek.
Minister uviedol, že najväčšie výpadky po ruskom embargu signalizujú pobaltské krajiny, Poľsko, Švédsko a Španielsko. V dôsledku ruských sankcií došlo aj v prípade slovenských poľnohospodárov k pomerne výraznému poklesu cien zeleniny a ovocia. Výkupné ceny zeleniny poklesli o 30 – 40%, no pri jablkách bol tento pokles markantnejší. „Pri nich je výkupná cena v súčasnosti na úrovni 0,26 eura za kilogram, pričom ponuky z Poľska znižujú túto cenovú hladinu na 0,18 eura. Toto sú jasné signály vzhľadom na to, že naši ovocinári predávali doteraz tieto jablká za 0,6 – 0,7 eur za kilogram,” tvrdí Jahnátek.
Žiadny z európskych ministrov poľnohospodárstva na rokovaní nežiadal protiopatrenia voči Moskve v súvislosti s ruským embargom na dovoz niektorých európskych potravín. Európska únia vyváža do Ruskej federácie tovar zhruba na úrovni 12 miliárd eur, no minister Jahnátek nepovažuje tento export za rozhodujúci, avšak, za veľmi dôležitý pre rôzne členské krajiny EÚ. „Počas rokovania sa hľadalo skôr riešenie, ako podržať producentov, prvovýrobcov či potravinárov na to obdobie, kým budú trvať ruské sankcie, aby ho prežili a po odstránení politických dôvodov, ktoré vyvolali krízu, stabilizovať situáciu” konštatoval Jahnátek. Eurokomisár pre poľnohospodárstvo Dacian Ciološ a talianske predsedníctvo v EÚ pozbierali všetky námety od ministrov a Európska komisia sa bude všetkými podnetmi zaoberať. Závery sa pokúsi sformulovať možno už o dva týždne počas neformálneho stretnutia ministrov poľnohospodárstva v Miláne.
Zdroj: TASR a MPRV SR
