SR je za prísne označovanie pôvodu mäsa
(Brusel, 24. marca 2014) Na včerajšom zasadnutí Rady EÚ pre poľnohospodárstvo v Bruseli predstavil minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, Ľubomír Jahnátek ďalšie smerovanie, o ktoré sa Slovensko usiluje v rámci potravinárstva a kontroly v ňom prostredníctvom najprísnejšieho znenia možnej smernice EÚ o označovaní pôvodu mäsa v mäsových výrobkoch, ktoré zabezpečujú vystopovateľnosť mäsových zložiek ku krajine pôvodu. Diskutovanou témou na rade ministrov bol aj samotný návrh označovania pôvodu mäsa vo všetkých výrobkoch, ktorých zložkou je mäso. Vzhľadom k tomu, že ide o rokovania, ktoré ešte nie sú ukončené, nie je možné upresniť definitívnu zhodu v návrhoch, z ktorých každý predstavuje určitú cestu zefektívnenia a hlavne skvalitnenia predávaných potravín na pultoch našich obchodov. Avšak, z troch návrhov je Slovensko za ten najprísnejší, ako tvrdí šéf agrorezortu: „ Aby pri každej zložke bola určená krajina jej pôvodu, pričom tvrdenia o prenesení takmer 90% nákladov za spôsob označovania mäsa vyplývajúcich z tejto povinnosti na plecia spotrebiteľov, je prehnané a účelové.“ Vystopovateľnosť mäsových výrobkov a snaha o jej zapracovanie do praxe je zrejmá najmä u novších členských krajín EÚ, ktoré zastávajú filozofiu zdravých a bezpečných potravín pre kupujúceho a v žiadnom prípade sa nesnažia vytvárať priestor pre zavádzanie zákazníka.
V rámci diskusie medzi ministrami prebehla aj informácia o neohrození Slovenska zrušením clovej povinnosti pre ukrajinské tovary. „Slovensko sa necíti ohrozené jednostranným rozhodnutím Európskej únie dočasne zrušiť clá na ukrajinské tovary, nakoľko pri citlivých tovaroch aj naďalej bude existovať systém kvót,“ argumentoval šéf agrorezortu, Ľubomír Jahnátek. Slovensko má prebytok obilnín, preto sa v tomto smere neobáva a skôr vidí ukrajinskú pšenicu ako výzvu pre susediace krajiny, ako je napríklad Poľsko, ktoré tento tovar z Ukrajiny dováža vo veľkom. „ Nás skôr môže ohroziť dovoz mäsa a mlieka, tu však chcem povedať, že to už je oblasť, ktorá je regulovaná aj obchodnými reťazcami. Predaj uvedených komodít ide na 80% cez obchodné reťazce a ak by sa chceli ukrajinskí výrobcovia mlieka a mäsa u nás presadiť, museli by splniť náročné kritériá dodávok,“ dodal Jahnátek. Agrorezort na túto tému intenzívne komunikuje s Ministerstvom financií SR, aby bolo možné zistiť finančný vplyv zrušených ciel na naše hospodárstvo. „Dopad z hľadiska uvoľnenia tovarov z Ukrajiny by nemal byť tak výrazný, ako sú obavy. Citlivé komodity budú regulované kvótami,“ priznáva šéf agrorezortu, Ľubomír Jahnátek.