Aktuality

Samozber jahôd odštartoval s polmesačným oneskorením

10-06-2019

Aprílové nočné mrazy a studené májové počasie sa postarali o oneskorený štart jahodovej sezóny. Slovenskí pestovatelia sprístupňujú jahodoviská širokej verejnosti  takmer o dva týždne neskôr ako je obvyklé. Pozitívnou správou je, že plantáže napriek tomu prekypujú bohatou úrodou.

  • Chladné počasie sa postaralo o posunutie jahodovej sezóny takmer o dva týždne
  • Na Slovensku je k dispozícii až 60 jahodovísk
  • Domáce jahody na rozdiel od dovážaných nezanechávajú uhlíkovú stopu a haldy plastového odpadu

„Sezónne ovocie od lokálnych pestovateľov je tá najzdravšia voľba, akú si môžeme dopriať. Samozberom podporujeme našich domácich pestovateľov a zároveň chránime životné prostredie. Jahody, ktoré k nám putujú z ďalekých krajín, zanechávajú nielen uhlíkovú stopu, ale aj haldy plastového odpadu. Tie, ktoré si vlastnoručne zozbierame na poli, nepotrebujú žiadne pozberové ošetrenie, aby vydržali prepravu,“ pripomenula vicepremiérka a ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Gabriela Matečná (SNS).

Väčšina jahodových polí na Slovensku je už posiatych šťavnatými plodmi. Samozbery však odštartovali s takmer dvojtýždňovým oneskorením. Dôvodom je nepriaznivé počasie. V 16. týždni sa takmer na celom Slovensku vyskytli nočné mrazy, pričom 15 až 20 percent prvých rozkvitnutých jahôd zamrzlo. Nasledoval studený a vlhký máj, ktorý posunul zber o 8 až 10 dní.

„Vývoj počasia sa podpísal zo začiatku sezóny pod nižšiu cukornatosť plodov. Silné dažde spôsobili, že sme museli zbierať nielen zrelé plody, ale aj hnilé, aby neznehodnotili porast. Jún však bude samozberačom priať viac,“ vysvetlil ovocinár Jozef Vozár, CEO a spolumajiteľ spoločnosti Danubius Fruct, ktorá sa v Dunajskej Lužnej venuje pestovaniu 5 jahodových odrôd. Tamojšie jahodovisko sa rozprestiera na ploche takmer 11 hektárov na voľnej ploche a 3 hektáre sa pestujú vo fóliovníkoch.

Na Slovensku je celkovo k dispozícii až 60 jahodovísk. Zo štatistík vyplýva, že najviac plôch vysadených jahodami sa nachádza v Trnavskom kraji (42,58 ha) a Bratislavskom kraji (36,49 ha). Pozitívne je, že vysadená plocha z roka na rok stále narastá. Napriek tomu sa na Slovensko dovážajú tony jahôd zo zahraničia, a to najmä zo Španielska, Nemecka, Belgicka a Grécka, ktoré musia neraz prekonať transport aj cez pol Európy.

„Určite by sme všetci uvítali, keby bolo na slovenských pultoch viac slovenských jahôd. Preto sme pristúpili k podpore pestovateľov jahôd formou Zelenej nafty. Farmári budú môcť získať dotáciu vo výške časti spotrebnej dane zo spotrebovaných minerálnych olejov, čo im vykompenzuje časť vynaložených nákladov na spotrebu nafty. Veríme, že systémové opatrenie prispeje k zvýšeniu konkurencieschopnosti pestovateľov a posilní jahodovú sebestačnosť Slovenska,“ dodala G. Matečná.

Najbohatšiu úrodu si vlani pripísal Bratislavský kraj, v ktorom sa urodilo 301 ton jahôd. Spotreba na jedného obyvateľa predstavovala 1,1 kilogramu jahôd, čo je o 0,1 kilogramu viac ako v roku 2017.

Zdroj: ŠÚ SR; *ÚKSÚP; **ATIS; ***VÚEPP