Aktuality

15/03/2011 | Odkazy na konečné verzie špecifikácií pre mäsové výrobky ako zaručené tradičné špeciality

Liptovská saláma http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:C:2010:103:0014:0019:SK:PDF

Lovecká saláma http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:C:2010:096:0018:0022:SK:PDF

Špekačky http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:C:2010:094:0018:0022:SK:PDF

Spišské párky http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:C:2010:095:0034:0039:SK:PDF

14/03/2011 | V Úradnom vestníku Európskej...

V Úradnom vestníku Európskej únie boli dňa 12. marca 2011 uverejnené nariadenia Komisie (EÚ), ktorými sa do Registra chránených zemepisných označení vedeného Európskou komisiou zapisujú názvy troch slovenských výrobkov: "Oravský korbáčik" (CHZO), "Zázrivský korbáčik" (CHZO) a "Tekovský salámový syr" (CHZO).

Označením "chránené zemepisné označenie" ako aj príslušným symbolom Spoločenstva sa môžu uvedené výrobky označovať až po uplynutí 20 dní od uverejnia už spomínaných nariadení.

Slovenská republika má týmto dňom zapísaných už trinásť názov v systéme registrácie EÚ, v tomto prípade ide o chránené zemepisné označenie.

Okrem už spomínaných troch výrobkov má zapísané Slovenská republika v Registri chránených zemepisných označení názvy: "Skalický trdelník", "Slovenská bryndza", "Slovenský oštiepok" a "Slovenská parenica".

V Registri zaručených tradičných špecialít má zapísaných šesť výrobkov: "Ovčí hrudkový syr - salašnícky", "Ovčí salašnícky údený syr" a spolu s Českou republikou štyri mäsové výrobky: "Liptovská saláma"/"Liptovský salám", "Spišské párky", "Lovecký salám"/"Lovecká saláma", "Špekáčky"/"Špekačky".

Zázrivský korbáčik (PDF, 0.69 MB)
Tekovský salámový syr (PDF, 0.69 MB)
Oravský korbáčik (PDF, 0.69 MB)

24/02/2011 | Reforma Politiky kvality EÚ

Európska komisia dňa 10.12.2010 prijala a zverejnila tzv. „balíček kvality“, ktorý bol prezentovaný aj v rámci zasadnutia Rady ministrov poľnohospodárstva a rybného hospodárstva v dňoch 13. -14.12.2010. Príprava na uvedenom „balíčku kvality“ sa začala už v roku 2008, kedy bola schválená Zelená kniha kvality poľnohospodárskych výrobkov  a v roku 2009 bol prijatý na základe diskusií členských štátov dokument - Oznámenie Komisie Európskeho parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a výboru regiónov o politike kvality poľnohospodárskych výrobkov. Súčasťou „balíčka kvality“ je aj návrh nariadenia EP a Rady o systémoch kvality poľnohospodárskych výrobkov a potravín. Cieľom nového návrhu je zjednodušenie, zefektívnenie a zníženie zložitosti systému Politiky kvality EÚ za účelom uľahčiť poľnohospodárom, výrobcom a spotrebiteľom využívanie a chápanie rozličných systémov a pojmov v oblasti označovania. Návrh nariadenia vznikol zlúčením dvoch už existujúcich nariadení: nariadenie Rady (ES) č. 510/2006 z 20. marca 2006 o chránených zemepisných označeniach a chránených označeniach pôvodu poľnohospodárskych výrobkov a potravín a nariadenie Rady (ES) č. 509/2006 z 20. marca 2006 o zaručených tradičných špecialitách z poľnohospodárskych výrobkov  a potravín.

Hlavné prvky posilnenia a zjednodušenia systému sú:

  • uznanie úloh a zodpovednosti skupín uchádzajúcich sa o registráciu názvov, v súvislosti s monitorovaním, podporou a komunikáciou;
  • posilnenie a vyjasnenie úrovne ochrany registrovaných názvov a spoločných symbolov Únie;
  • skrátenie postupu registrácie názvov;
  • jednotlivé úlohy členských štátov a skupín uchádzajúcich sa o registráciu sa ujasnili, pokiaľ ide o presadzovanie ochrany registrovaných názvov v celej Európskej únii a
  • definície označení pôvodu a zemepisných označení sa viac prispôsobili použitiu na medzinárodnej úrovni.

V rokoch 2011 a 2012 budú prebiehať diskusie vo výboroch Európskeho parlamentu a  na úrovni Rady.

Odkaz na nový návrh nariadenia EP a Rady o systémoch kvality poľnohospodárskych výrobkov a potravín: http://ec.europa.eu/prelex/detail_dossier_real.cfm?CL=en&DosId=199971

22/02/2011 | Ďalšie 4 mäsové výrobky v Registri zaručených tradičných špecialít.

V Úradnom vestníku Európskej únie boli dňa 22. februára 2011 uverejnené nariadenia Komisie (EÚ), ktorými sa do Registra zaručených tradičných špecialít vedeného Európskou komisiou zapisujú názvy štyroch mäsových výrobkov: „Liptovská saláma“/„Liptovský salám“ (ZTŠ), „Spišské párky“(ZTŠ), „Lovecký salám“/„Lovecká saláma“ (ZTŠ), „Špekáčky“/„Špekačky“ (ZTŠ).

 Označením "Zaručená tradičná špecialita" ako aj príslušným symbolom Spoločenstva  sa môžu uvedené mäsové výrobky označovať až po uplynutí 20 dní od uverejnia už spomínaných nariadení.

 Slovenská republika má týmto dňom zapísaných už desať názov v systéme registrácie EÚ, v tomto prípade ide o zaručenú tradičnú špecialitu.

Okrem už spomínaných štyroch mäsových výrobkov: „Liptovská saláma“/„Liptovský salám“, „Spišské párky“, „Lovecký salám“/„Lovecká saláma“, „Špekáčky“/„Špekačky“, má zaregistrované Slovenská republika názvy „Skalický trdelník“, „Slovenskú bryndzu“, „Slovenský oštiepok“ a „Slovenskú parenicu“ ako chránené zemepisné označenia a ako zaručenú tradičnú špecialitu Ovčí hrudkový syr – salašnícky a Ovčí salašnícky údený syr .

Slovenská republika pre uvedené mäsové výrobky podala žiadosti o registráciu spolu s Českou republikou.

V prípade zaručených tradičných špecialít je dôležité upozorniť, že po zápise výrobkov do registra vedeného Európskou komisiou musia výrobcovia dodržiavať špecifikáciu, ktorá bola zaslaná na Európsku komisiu.

Liptovská saláma (PDF, 0.69 MB)
Lovecká saláma (PDF, 0.69 MB)
Špekáčky (PDF, 0.69 MB)
Spišské párky (PDF, 0.69 MB)
Logo (ZIP, 3.58 MB)

15/02/2011 | Slávnostne odovzdané logo „Zaručená tradičná špecialita“

Dňa 21. januára 2011 sa slávnostne odovzdalo logo „Zaručená tradičná špecialita“ Cechu výrobcov ovčieho syra v Turci, ktorý má v Registri zaručených tradičných špecialít vedeného Európskou komisiou zapísané dva výrobky Ovčí hrudkový syr – salašnícky (od 3.11.2010) a Ovčí salašnícky údený syr (od 18.10.2010). Na slávnostnej recepcii si z rúk ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Zsolta Simona prevzala symbolické logo „Zaručená tradičná špecialita“ pani Blanka Krčiková, predsedníčka družstva „Cechu výrobcov ovčieho syra v Turci“.


11/02/2011 | Schválenie Štatútu Komisie na posudzovanie žiadostí o zápis chránených označení...

Dňa 3. 2. 2011 Porada vedenia ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky schválila Štatút Komisie  na posudzovanie žiadostí o zápis chránených označení (chránené označenie pôvodu, chránené zemepisné označenie, zaručená tradičná špecialita) poľnohospodárskych výrobkov,  potravín, liehovín a námietok voči nim.

Štatút Komisie (PDF, 0.12 MB)

05/11/2010 | Ovčí hrudkový syr - salašnícky - Zaručená tradičná špecialita

V Úradnom vestníku Európskej únie bolo dňa 4. novembra 2010 uverejnené Nariadenie Komisie (EÚ) č. 984/2010 z 3. novembra 2010, ktorým sa do Registra zaručených tradičných špecialít vedeného Európskou komisiou zapisuje názov " Ovčí hrudkový syr - salašnícky " (ZTŠ).
Označením "Zaručená tradičná špecialita" ako aj príslušným symbolom Spoločenstva  sa môže výrobok " Ovčí hrudkový syr - salašnícky" označovať až po uplynutí 20 dní od uverejnia už spomínaného nariadenia.

Slovenská republika má zapísaný už šiesty názov v systéme registrácie EÚ, v tomto prípade ide o zaručenú tradičnú špecialitu.

Okrem už spomínaného Ovčieho hrudkového syra – salašníckeho,má zaregistrované Slovenská republika názvy Skalický trdelník, Slovenskú bryndzu, Slovenský oštiepok a Slovenskú parenicu ako chránené zemepisné označenia a Ovčí salašnícky údený syr ako zaručenú tradičnú špecialitu.

19/10/2010 | Ovčí salašnícky údený syr - Zaručená tradičná špecialita

V Úradnom vestníku Európskej únie bolo dňa 19. októbra 2010 uverejnené Nariadenie Komisie (EÚ) č. 930/2010 z 18. októbra 2010, ktorým sa do Registra zaručených tradičných špecialít vedeného Európskou komisiou zapisuje názov "Ovčí salašnícky údený syr" (ZTŠ).

Označením "Zaručená tradičná špecialita" ako aj príslušným symbolom Spoločenstva  sa môže výrobok "Ovčí salašnícky údený syr" označovať až po uplynutí 20 dní od uverejnia už spomínaného nariadenia.

Slovenská republika má zapísaný piaty názov v systéme registrácie EÚ, v tomto prípade ide o zaručenú tradičnú špecialitu.

Okrem už spomínaného Ovčieho salašníckeho údeného syra, má zaregistrované Slovenská republika názvy Skalický trdelník, Slovenskú bryndzu, Slovenský oštiepok a Slovenskú parenicu ako chránené zemepisné označenia.

27/07/2010 | Zverejnenie žiadosti „Tekovský salámový syr“ v OJ

Dátum zverejnenia:
24.7.2010
Námietkové konanie do:
24.1.2011
Názov:
Tekovský salámový syr
Označenie:
CHZO
Prihlasujúca krajina:
Slovenská republika
Opis:
Tekovský salámový syr je prírodný polotvrdý zrejúci plnotučný syr údený alebo neúdený tvaru valca s dĺžkou 30 – 32 cm, s priemerom 9 – 9,5 cm. Vyrába sa zrážaním tepelne ošetreného mlieka a následným spracovaním syroviny do tradičného tvaru valca. Jednotlivé valce sa po vylisovaní ručne oddeľujú, upravujú a kontrolujú. Údený druh sa po vysolení a oschnutí upravuje údením. Charakteristické organoleptické vlastnosti sú dané samotným tvarom valca, ktorý pripomína tvar salámy, na základe čoho vzniklo i rozšírené pomenovanie, syr má jemnú, vláčnu a pružnú štruktúru, bez výskytu alebo s možným výskytom menších ôk na reze. V priebehu pomerne krátkeho času zrenia syr získa mierne nakyslú, výraznú syrovo-mliečnu chuť. Tekovský salámový syr sa na trhu ponúka balený v potravinárskej fólii; jednotlivé salámové syry sa mierne odlišujú v hmotnosti balenia.
Vlastnosti:
Farba: krémová až mierne žltkastá alebo zlatožltá v prípade údených druhov.
Konzistencia: jemná, vláčna, pružná, s uzavretým povrchom na reze bez ôk alebo s možným výskytom menších ôk.
Vôňa a chuť: nakyslá, mliečna, mierne aromatická, mierne slaná, typická dymová v prípade údeného druhu.
Zloženie: Sušina: 53,5 – 58,5 % hmot.
Tuk v sušine: 43,0 – 47,5 % hmot.
Soľ jedlá: najviac 2,5 % hmot.
Mikrobiologické vlastnosti: Tekovský salámový syr je vyrobený z pasterizovaného mlieka s prídavkom čistých kyslomliečnych kultúr z rodu Lactococcus, prípadne Streptococcus.
Link na zverejnený JD: OJ C 202, s.8

27/07/2010 | Zverejnenie žiadosti „Zázrivský korbáčik“ v OJ

Dátum zverejnenia:
13.7.2010
Námietkové konanie do:
13.1.2011
Názov:
Zázrivský korbáčik
Označenie:
CHZO
Prihlasujúca krajina:
Slovenská republika
Opis:
Zázrivský korbáčik je parený syr údený alebo neúdený tvaru korbáčika s dĺžkou 10 – 50 cm. Vyrába sa tradičným spôsobom – parením vykysnutého a čiastočne prezretého hrudkového syra v horúcej vode, jeho vyťahovaním do tvaru nití, ktoré sa tradične nazývajú „vojky“ s hrúbkou od 2 do 10 mm. Vytiahnuté nite – vojky sa potom spletajú do tvaru korbáčika. Charakteristické senzorické vlastnosti sú dané vytvorenou vláknitou štruktúrou vytiahnutých nití z pareného syrového cesta a špecifickým tvarom korbáčika vzniknutého po zapletení jednotlivých nití. Údený a neúdený Zázrivský korbáčik sa odlišuje hlavne farbou a vôňou. Údený Zázrivský korbáčik má mierne žltú až zlatožltú farbu, charakteristickú dymovú arómu a mierne vyšší obsah soli (o 1 %). Neúdený Zázrivský korbáčik je bielej až smotanovo-bielej farby bez dymovej vône. Štruktúra a konzistencia je v obidvoch druhoch rovnaká. Zázrivský korbáčik sa na trhu ponúka v potravinárskej fólii v skupinovom balení odlišujúcom sa počtom kusov a hmotnosťou balenia výrobku.
Vlastnosti:
Farba: biela až mierne žltkastá alebo zlatožltá v prípade údených druhov.
Konzistencia: jednotlivé nite – vojky majú oddeľujúce sa vlákna s pružnou až pevnejšou, ale nie s tvrdou konzistenciou, zrením pružnosť klesá, výrobok má vysokú pevnosť v ťahu vďaka vláknitej štruktúre s dobre sa oddeľujúcimi vláknami.
Vôňa a chuť: mliečna, lahodná syrová, slaná, mierne kyslastá, typická dymová pri údených druhoch.
Zloženie: Sušina: najmenej 40 % hmot.
Tuk v sušine: najmenej 25 % hmot.
Soľ jedlá: najviac 4,5 % hmot. pre neúdené a 5,5 % hmot. pre údené.
Mikrobiologické vlastnosti: Zázrivský korbáčik je parený syr vyrobený z hrudkového syra obsahujúci hlavne termorezistentnú kyslomliečnu mikroflóru z rodov: Lactococcus, Streptococcus a Lactobacillus.
Link na zverejnený JD: OJ C 188, s.20