Signalizačná správa ÚKSÚP-u na obdobie 19.-25.6.2009
Roztočce
Teplo a sucho praje hlavne škodcom. Takže sa premnožili napr. aj roztočce na ovocných drevinách, ktoré škodia najmä na jadrovinách. Najrozšírenejšie sú 2 druhy, a to roztočec ovocný a roztočec chmeľový. Škody sa prejavujú predovšetkým na listoch, na ktorých vplyvom vyciciavania sa zo začiatku stráca sviežozelená farba a listy postupne sivejú. Pri veľmi silnom napadnutí sa listy pomaly rúrkovite zvinujú a nadobúdajú až hrdzavohnedé zafarbenie. Ak sa koncom leta k roztočcom pridruží aj suché letné počasie, môžu postihnuté listy predčasne opadnúť. To môže mať za následok zoslabnutie stromov, zhoršenú kvalitu plodov, obmedzenú a nedokonalú tvorbu kvetných pukov pre budúcu úrodu a zníženú odolnosť proti zimným mrazom. Škodlivosť roztočcov závisí od intenzity ich výskytu. Ak nastane zosivenie listov alebo ešte silnejší prejav napadnutia, možno už rátať s určitými hospodárskymi stratami. Mimoriadne premnoženie roztočcov, ale aj roztočov nastáva najmä pri nesprávnom používaní chemických prípravkov na ochranu rastlín. Problémy s nimi bývajú zväčša v sadoch, v ktorých sa nadmieru používajú chemické prípravky. Najmä používanie širokospektrálnych insekticídov proti obaľovačom spôsobuje úhyn aj užitočných dravých roztočov, ktoré sa živia škodlivými roztočcami. Preto treba pri voľbe ochranných zásahov a výbere vhodných prípravkov postupovať veľmi opatrne, aby sme si nesprávnymi zásahmi nespôsobili ešte väčšie problémy, pretože silné premnoženie roztočcov sa odstraňuje často aj viac rokov.
Najvhodnejším spôsobom ochrany je biologická ochrana nasadením dravého roztoča Typhlodromus piri. Pri jeho použití je však veľmi dôležitý výber všetkých chemických prípravkov. Informácie o toxicite prípravkov poskytuje dodávateľ dravého roztoča.
Vo výsadbách, kde nie je využívaná biologická ochrana, je chemická ochrana potrebná iba tam, kde sa zistil veľký počet prezimujúcich vajíčok (1 000 a viac na 1 meter dĺžky konárov) alebo v minulom roku bol zaznamenaný silný výskyt. Povolené prípravky majú rôznu špecifickú účinnosť, od ktorej závisí aj termín použitia. Možno využiť jesenný postrek, predjarné ošetrenie alebo prípravky na liahnúce sa larvy v období ešte pred kvitnutím. V neskoršom období počas vegetácie proti ďalším generáciám roztočcov, keď sa na listoch nachádzajú všetky ich vývinové stupne, a to letné vajíčka, larválne štádiá aj dospelce, sa používajú prípravky Omite 30 W, ktorý sa môže kombinovať s prípravkom Nissorun 10 WP, ďalej Roztočce Stop, len na jablone Talstar 10 EC, Magus 200 SC a Ortus, len na jadroviny Vertimec 018 EC a len na jadroviny a slivky Sanmite 20 WP. Prípravok Omite 30 W účinkuje pri teplotách pod 15oC nedostatočne a nad 25oC môže pôsobiť fytotoxicky. Ošetruje sa najmä za suchého a teplého počasia a vtedy, keď sa zistí v priemere na 1 list 3-5 a viac pohyblivých roztočcov. Nižší počet – 3 platí na začiatku leta. Pri kontrole sa zisťujú všetky pohyblivé štádiá (dospelce, nymfy a larvy) roztočca ovocného, roztočca chmeľového a ostatných príbuzných druhov čeľade Tetranychidae spolu.
Viacnásobné opakované ošetrovanie prípravkami s rovnakým mechanizmom účinku môže viesť k vzniku rezistentných – odolných populácií roztočcov. Preto za účelom zabránenia jej vzniku sa odporúča v tej istej výsadbe použiť prípravky s rovnakým mechanizmom účinku iba 1-krát za sezónu. Z toho vyplýva, že najvhodnejšia kombinácia sú maximálne 3 postreky – predjarný, proti liahnúcim sa larvám a teraz počas vegetácie. Okrem toho je potrebné dbať aj na dodržiavanie hygienickej ochrannej doby pred zberom, ktorá sa pohybuje od 14 dní pri prípravkoch Ortus a Verimec 018 EC do 60 dní pri prípravku Talstar 10 EC.
Ing. Stanislav Barok
ÚKSÚP – OOR, dňa 12.6.2009
