Signalizačná správa ÚKSÚP-u na 27.7.2007
Poľné plodiny
Z porastov kukurice sú hlásené slabé výskyty sneti kukuričnej. Sneť kukuričná (Ustilago maydis) je najrozšírenejším hubovým ochorením kukurice v našich podmienkach. Napadnuté môžu byť všetky nadzemné orgány kukurice. Kukurica sa môže nakaziť počas celej vegetácie, keď sa chlamydospóra dostane na poškodené mladé a delivé pletivo. Pri ochorení vznikajú na jednotlivých orgánoch a embryonálnych pletivách snetivé nádory, ktoré sú veľké niekoľko centimetrov, ale môžu dosahovať aj väčšie rozmery. Nádor tvorí biele parenchymatické pletivo, ktoré sa mení na mazľavú hmotu pokrytú bielou pevnou blanou. Pri dozrievaní nádoru vzniká v ňom čiernohnedý prach chlamydospór. Blana sa postupne trhá a chlamydospóry sa uvoľňujú. Čiastočne vypadávajú alebo sa rozširujú vetrom alebo hmyzom na iné rastliny. Na listoch sa vytvárajú nádorčeky, ktoré sú vo veľkom množstve ružencovito nahromadené vedľa seba. Nádory sa vytvárajú na steblách, na samčích a samičích súkvetiach, zriedkavo aj na vzdušných koreňoch. Napadnuté mladé rastliny zakrpatievajú, prípadne aj odumierajú, staršie sa parazitáciou huby značne oslabujú. Životnosť chlamydospór je jeden rok. Parazit prezimuje na zvyškoch napadnutých rastlín v pôde. Osivom sa prenáša ojedinele. Infekciu podporuje mechanické poškodenie pletív pri obrábaní alebo poškodenie živočíšnymi škodcami, najmä vijačkou kukuričnou. Škodlivosť choroby závisí od stupňa napadnutia porastu. Obyčajne býva napadnutých 2 – 5 %, pri väčších výskytoch až 30 % rastlín. Z preventívnych ochranných opatrení treba dodržiavať správny osevný postup a nesiať kukuricu príliš skoro. Na množiteľských porastoch odstraňovať nádory, kým neprášia, moriť osivo kukurice, porasty dostatočne hnojiť fosforečnými a draselnými hnojivami a po zbere pozemok dôkladne hlboko zorať.
Zaznamenaný je ojedinelý výskyt cerkospóry v cukrovej repe. Cerkospóra repová je rozšírená všade tam, kde sa pestuje cukrová alebo kŕmna repa. Prvé údaje o jej výskyte na našom území pochádzajú už z roku 1886. Parazituje na širokom okruhu hostiteľských rastlín. Cerkospóra spôsobuje listovú škvrnitosť, tzv. cerkosporiózu. Škvrny sa vyskytujú na klíčnych a pravých listoch a zriedkavejšie na stopkách. Sú spravidla okrúhle alebo nepravidelné, najčastejšie 1,5 – 3 mm veľké, zriedkavo aj väčšie. Odumretá suchá škvrna je bohato preniknutá podhubím, hnedosivá s fialovočerveným alebo tmavohnedým prstencom. Pri veľmi dlhom alebo veľmi krátkom inkubačnom období sa farebný prstenec nevytvára. Za vhodných podmienok sa na jednom liste vytvára až niekoľko sto škvŕn. Pri veľkej nákaze škvrny splývajú a celé súvislé časti listovej čepele vysychajú, trhajú sa, listy sa stáčajú a predčasne odumierajú. Rastlina môže stratiť v priebehu silného ochorenia až 80 % listov. V tomto prípade rastlina zmladzuje, čo veľmi vyčerpáva buľvu, ktorá má predĺžený, tzv. cerkosporiózny krk. Jedným z hlavných zdrojov pre vznik prvotnej nákazy je pôda, v ktorej cerkospóra prezimuje. Prvé príznaky choroby sa objavujú najčastejšie na starších listoch. Za teplého a vlhkého počasia môže nastať epidemické rozšírenie choroby. Škodlivosť cerkospóry sa prejavuje v znížení úrody buliev o 16 – 25 % a znížení cukornatosti o 0,5 – 1 %. Proti cerkosporióze je možná chemická ochrana (napr. ALTO COMBI 420 SC, DUETT, ALERT S, HOOK, JUWEL, KOCIDE 2000 a iné).
Horúce a suché počasie pozastavilo šírenie plesne zemiakov s výnimkou lokalít so silnými zrážkami a zvýšenou relatívnou vlhkosťou vzduchu. Ošetriť je vhodné porasty, ktoré ešte nemajú vňať zničenú plesňou zemiakovou na viac ako 50 %. V niektorých lokalitách sa ojedinele vyskytla mokrá hniloba (tiež černanie stonky alebo aj “čierna noha”). Mokrá hniloba je jednou z najrozšírenejších bakterióz zemiakov. Jej škodlivosť a výskyt pribúda so zvyšujúcou sa vlhkosťou podnebia. Môže sa prejavovať viacerými spôsobmi. Klíčky vyrastajúce z materskej hľuzy černejú, zahnívajú a odumierajú, často skôr, než sa dostanú na povrch pôdy. Najčastejšie sa však choroba prejavuje na vzrastenejších rastlinách, a to zožltnutím dolných listov rastlín, pričom stonky a listy sú vzpriamené a lístky na listoch sa skrucujú. Napadnuté stonky možno z pôdy ľahko vytiahnuť. Na dolnej časti byle pri povrchu pôdy vždy nájdeme tmavé až úplne čierne škvrny s viac alebo menej rozrušeným mäkkým pletivom, pričom nakoniec sčernie celá dolná časť byle a koreň. Pri neskoršej nákaze nebýva napadnutý celý trs, ale len jednotlivé stonky, takže pod trsom sa vytvárajú aj hľuzy. Na hľuzách sa choroba zo začiatku prejavuje malými hnilobnými ostrovčekmi. Baktérie spôsobujúce mokrú hnilobu prezimujú v hľuzách a na zvyškoch rastliny v pôde. Choroba znižuje úrodu aj kvalitu hľúz. Hľuzy čiastočne hnijú už na poli, ale najviac v skladoch pri nesprávnych uskladňovacích podmienkach. Základom ochrany je venovanie zvýšenej pozornosti zdravému sadivu, správne zaradenie zemiakov do osevného postupu, dobrá agrotechnika a pri výskyte choroby robiť negatívne výbery, aby sa zabránilo šíreniu choroby.
Vinič
Vzhľadom na pokročilú fenofázu vývoja vo vinohradoch možno ošetrovať už iba neskoré odrody jeden, maximálne dvakrát do konca vegetácie. Momentálne je aktuálne ošetrenie proti múčnatke vo všetkých oblastiach, v prípade posledného ošetrenia aj proti peronospóre. Hnitie hrozna nehrozí v žiadnej vinohradníckej oblasti, takže ošeštrovanie proti botrytíde nie je potrebné.
