Signalizačná správa ÚKSÚP-u na 29.6.2007
Poľné plodiny
Poľnohospodárom pestujúcim kukuricu najmä na juhu Slovenska začína robiť na čelách vrásky u nás relatívne nový škodca kukuričiar koreňový. Kukuričiar koreňový (Diabrotica virgifera virgifera Le Conte) je chrobák z čeľade liskavkovitých. Dospelé jedince dosahujú dĺžku od 3 - 4 mm do 7,5 – 8 mm. Imága sú žltozelenej farby. Krovky samčekov sú skoro celé tmavé až čierne. Na krovkách samičiek sa nachádzajú tri tmavé pravidelné pruhy, ktoré môžu čiastočne alebo až úplne splývať. Oplodnená samička má v porovnaní so samčekom širšie brucho. Vajíčka sú drobné, dlhé 0,6 a široké 0,4 mm, bielo - krémovej farby. Bielo - krémové sfarbenie majú aj larvy. Vyvinutá larva dorastá do dĺžky 13 mm, má nápadnú hnedú hlavu a na konci tela na hornej strane má tmavý štítok. Má jednu generáciu za rok. Vajíčka, ktoré sú prezimujúcim štádiom, bývajú kladené v hornej vrstve pôdy približne do hĺbky 15 cm. Larvy sa liahnu koncom mája až začiatkom júna a prechádzajú tromi vývinovými štádiami. Za potravou sú schopné prekonať vzdialenosť najviac 50 cm. Larvy prvého a druhého vývojového štádia vŕtajú chodbičky od špičky koreňa až po bazálnu časť stonky. Tretie štádium, ktoré je najnebezpečnejšie, požiera veľké, často i podporné korene kukurice. Larvy sa kuklia od polovice júna do konca júla v hlinenej komôrke uloženej v pôde. Približne o 6 týždňov sa ako prvý liahnu samčekovia a o niekoľko dní samičky. Párenie začína krátko po vyliahnutí a samičky kladú vajíčka v priebehu asi 10 dní. Nové lokality kukuričných polí vyhľadávajú najmä samičky, čím zabezpečujú rozširovanie tohto druhu. Imága lietajú na veľké vzdialenosti pomerne dobre a v ich rozširovaní im napomáha aj vietor a rôzne aktivity ľudí, ako napríklad doprava (automobilová, vlaková aj letecká). Najvyššiu letovú aktivitu dosahujú 2-3 hodiny po východe a pred západom slnka.
Intenzívne rozširovanie kukuričiara koreňového v USA nastalo od roku 1955 a v roku 1980 zasiahlo celú pestovateľskú oblasť kukurice. K zavlečeniu škodcu do Európy došlo pravdepodobne v roku 1990 leteckou dopravou. Prvý výskyt bol zistený v roku 1992 v lokalite Surčin blízko belehradského letiska v Juhoslávii. Na Slovensku bol prvý výskyt zaznamenaný v roku 2000, pričom monitorovanie prebieha od roku 1996. V súčasnosti sa nachádza už v celej SR.
Kukuričiar koreňový poškodzuje kukuricu v štádiu lariev aj imág. Imága škodia na listoch, požierajú peľ, blizny a niekedy aj zrná kukurice. Mladé jedince najčastejšie škodia na listoch počas kvitnutia, kde spôsobujú poškodenia ako larvy kohútikov. Na začiatku kvitnutia sa živia peľom, bliznami a po kvitnutí i zrnami v mliečnej zrelosti na vrcholkoch kláskov kukurice. Imága neohrozujú úrodu zrna kukurice priamo, ale požerky veľkého počtu jedincov na bliznách pred ich opelením, môžu spôsobiť menšiu alebo väčšiu hluchosť klasov. Keď už kukurica neposkytuje peľ a čerstvé blizny, odlietajú dospelce kukuričiara na neskôr kvitnúce kukurice alebo iné hostiteľské rastliny, ktoré môžu pochádzať z čeladí Poaceae, Asteraceae, Cucurbitaceae a Leguminosae.
Hlavné škody spôsobujú larvy, ktoré úspešne končia svoj vývoj na 22 pestovaných a divorastúcich druhoch z čelade Poaceae. Na kukurici sa vyskytujú poškodenia najmä pri jej pestovaní v monokultúre. Po strate 50 % koreňového systému rastliny poliehajú, sú slabo upevnené v pôde a dajú sa ľahko vytiahnuť. Po výdatnom daždi môže nastať čiastočná regenerácia koreňov a stupňovité narovnanie poľahnutých rastlín, kedy rastliny kukurice pripomínajú tzv. “husacie krky”.
V USA, ktoré sú najväčším výrobcom kukurice, patrí dnes kukuričiar koreňový medzi vážnych škodcov tejto plodiny, a to najmä v oblastiach s jej rozsiahlym pestovaním v monokultúre. Počet ulovených imág signalizuje vzostup ich populačnej hustoty a nasledujúci vzrast hospodárskych škôd. V našich podmienkach je schopný bežne spôsobiť škody okolo 50 %.
Z agrotechnických ochranných opatrení používaných proti kukuričiarovi koreňovému je najúčinnejšie a najlacnejšie nepestovať kukuricu v monokultúre. Aplikáciu insekticídov treba vykonať vtedy, ak sa v poraste kukurice na zrno nachádza 8 - 10 imág na jednu rastlinu v období, keď 10 % rastlín vytvára blizny. V prípade osivovej kukurice je to iba 5 imág na rastlinu.
Teplé počasie s lokálnymi búrkami naďalej vytvára podmienky pre výskyt plesne zemiakovej na zemiakoch. Ošetrenie zemiakov je aktuálne v celej oblasti pestovania okrem porastov, ktoré budú pozbierané za 14 – 21 dní. Najviac ohrozené porasty sú v oblasti meteostaníc Kráľová pri Senci, Mochovce, Modra, Nitra, Žiharec, Banská Bystrica, Čadca, Dolné Plachtince, Dudince, Bardejov, Jakubovany, Košice, Medzilaborce, Moldava nad Bodvou, Orechová, Poprad, Prešov, Somotor, Stropkov a Čaklov a všetky porasty v kotlinách a v blízkosti vodných tokov.
Ovocné dreviny
Väčšinu plodín v súčasnom období ohrozujú múčnatky. Na mnohých sú už aj viditeľné príznaky, čo je naklamný dôkaz ich rozširovania. Preto upozorňujeme najmä na ošetrovanie jabloní, prípadne uhorkovej zeleniny.
Ďalej upozorňujeme na obaľovačov na kôstkovinách. V oblastiach 1. signalizačného pásma Slovenska, teda v okresoch Dunajská Streda, Komárno a juh okresov Galanta, Šaľa a Nové Zámky je v období od 3. do 6. júla aktuálne ošetrenie proti druhej generácii obaľovača slivkového prípravkami účinkujúcimi proti vyvíjajúcim sa húseniciam vo vajíčkach, ako sú Dimilin 48 SC a Rimon 10 EC. V prípade, že nevykonáme toto ošetrenie, možno o ďalších 7-10 dní použiť proti obaľovačovi slivkovému aj obaľovačovi broskyňovému prípravky Decis EW 50, Decis 25 Flow a Zolone EC, proti obaľovačovi slivkovému aj Calypso 480 SC a proti obaľovačovi broskyňovému aj Karate Zeon 5 SC. V oblastiach ohraničených približne okresmi Bratislava, Trnava, Nitra, Levice, Lučenec, Rimavská Sobota, Košice a Michalovce treba uvedené termíny posunúť približne o 3 dni neskôr.
Vinič
Na viniči hroznorodom sú pozorované prvé váskyty múčnatky. Ošetrovanie proti nej je naďalej aktuálne vo všetkých viniciach, nakoľko terajšie štádium veľkosti hrášku je nejdôležitejším z hľadiska účinnej ochrany. Ošetrenie je najviac potrebné v oblasti meteostaníc Bratislava – letisko, Bratislava – Koliba, Hurbanovo, Jaslovské Bohunice, Kuchyňa, Piešťany, Podhájska, Topoľčany Dolné Plachtince, Rimavská Sobota, Michalovce, Rožňava, Trebišov a Vysoká nad Uhom. Ošetrenie proti peronospóre je potrebné iba v prípade intenzívnych búrok s úhrnom nad 35 mm za týždeň a v prípade skorých odrôd, pri ktorých možno počítať začiatkom júla už s posledným tohotročným ošetrením. Predpoklady pre výskyt botrytídy na viniči boli splnené v oblasti meteostaníc Kráľová pri Senci, Mochovce, Modra, Nitra, Žiharec, Dudince, Košice, Moldava nad Bodvou a Somotor. Vzhľadom na početné lokálne poškodenia ľadovcom upozorňujeme na včasnú ochranu najneskôr do 24 hodín proti hnitiu hrozna, pričom preventívne treba zasiahnuť proti všetkým 3 významným chorobám spolu s pridaním listovej výživy s obsahom vápnika a využitím meďnatých prípravkov na rýchle hojenie rán.
