Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR

Zhodnotenie situácie výskytu zoonóz, alimentárnych nákaz a nákaz z vody v SR za rok 2018

Ochranu zdravia ľudí i zvierat je možné dosiahnuť iba aktívnou spoluprácou expertov z oblasti kontroly a výskumu v humánnej i veterinárnej oblasti. Vedecké hodnotenie rizika je základom pre riadenie rizika. Správa o zoonózach, alimentárnych nákazách a nákazách z vody v Slovenskej republike za rok 2018 obsahuje dáta nielen z úradnej kontroly vykonávanej v rezortoch pôdohospodárstva a zdravotníctva, ale i dáta z výskumných pracovísk a univerzít. Prípravu správy koordinoval Národný kontaktný bod pre vedeckú a technickú spoluprácu s EFSA, ktorý je ustanovený na odbore bezpečnosti potravín a výživy Ministersta pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Na správe spolupracovalo 70 expertov z 26 vedeckých, odborných a kontrolných organizácií.

Správa popisuje stav u 35 pôvodcov zoonóz, 5 alimentárnych nákaz bez zoonotického potenciálu a 4 pôvodcov nákaz z vody. Zo 44 sledovaných agensov je 23 bakteriálnych, 10 parazitárnych, 10 vírusových a priónových.

V roku 2018 bolo hlásených 29 080 humánnych ochorení spôsobených sledovanými pôvodcami, pričom 28,9 % tvorili kampylobakteriózy, 24,8 % salmonelózy a 13,8 % ochorení bolo spôsobených rotavírusmi. Vyšším percentom sa na ochoreniach podieľali aj Clostridium dificille (11,6 %), Norwalk vírus (9,6 %), Borrelia burgdorferi s.l. (3,4 %) a Escherichia coli (1,5 %).

Zo sledovaných pôvodcov bolo 10 príčinou 1 041 humánnych epidémií, z ktorých v 53,8 % predstavovali salmonelózy, 19,4 % kampylobakteriózy a 13,6 % epidémií bolo spôsobených rotavírusmi. Nižším percentom sa na prevažne menších epidémiách podieľali norovírusy (Norwalk) (9,7 %), vírus hepatitídy A (1,4 %), šigely (1,2 %), vírus kliešťovej encefalitídy (0,4 %), yersinie a E. coli (0,2 %) a stafylokoky, ktoré vyvolali enterotoxikózy (0,01 %). Zo sledovaných pôvodcov bolo 5 príčinou úmrtí 49 pacientov.

Na prítomnosť 14 pôvodcov bolo vyšetrených 48 268 vzoriek potravín s pozitívnym nálezom v 1,9 % vzoriek. Vyššie percentá pozitívnych nálezov boli u Yersinia spp. (64,0 %), Enterococcus spp. (47,7 % ) a Toxoplasma gondii (23,3 %).

Prítomnosť 30 pôvodcov bola sledovaná v 1 515 488 vzorkách, pochádzajúcich od hospodárskych i divo žijúcich zvierat, domácich miláčikov a zvierat zo zoologických záhrad, odobratých v rámci úradnej kontroly, preventívnych monitoringov, výskumu, ako i od chorých či uhynutých zvierat. Pozitívne nálezy tvorili 0,2 % vzoriek. Vyššie percentá pozitívnych nálezov boli zaznamenané u Clostridium spp. (49,5 %), Borrelia burdorferi s.l. (22,9 %), Francisella tularensis (20,9 %), Babesia spp. (17,4 %), HEV (15,8 %), Staphylococcus aureus (15,6 %), Anaplasma phagocytophilum (14,8 %), Thelazia spp. (11,9 %) a Campylobacter spp. (11,3 %).

Krmivá (489 vzoriek), boli vyšetrované iba na prítomnosť Salmonella spp. (1,6 % pozitívnych vzoriek), Escherichia coli (0 % pozitívnych vzoriek) a Clostridium spp. (2,0 % pozitívnych vzoriek).

Na prítomnosť 9 pôvodcov bolo vyšetrených 148 998 vzoriek vody a prostredia, z ktorých 2,8 % bolo pozitívnych, na čom sa najvyššou mierou podieľali najmä Legionella spp. 16,1 % a E. coli 3,9 %.

V celkom 2 808 vyšetrených kliešťoch a v 71 vzorkách poolov kliešťov bola sledovaná prítomnosť 4 patogénov prenášaných týmito vektormi. Z kliešťov cicajúcich na ľuďoch bolo 18,8 % pozitívnych na Borrelia burgdorferi s. l., 5,0 % na Anaplasma phagocytophilum a 0,5 % na Coxiella burnetii. Z kliešťov cicajúcich na zvieratách bolo 71,4 % pozitívnych (daniele) na Anaplasma phagocytophilum a 34,0 % pozitívnych (vtáky) na Borrelia  burgdorferi s. l. Z kliešťov odobratých z vegetácie bolo 31,7 % pozitívnych na Borrelia burgdorferi s. l., 2,2 % pozitívnych na Coxiella burnetii a 32 % poolov kliešťov bolo pozitívnych na vírus kliešťovej encefalitídy.

Súčasťou správy sú i výsledky vyšetrení na rezistenciu mikroorganizmov voči antimikrobiálnym látkam, ktorá má celosvetovo vzrastajúci trend a predstavuje reálne nebezpečenstvo pri liečbe infekcií. Mikrobiálna rezistencia bola sledovaná u Salmonella spp., E.coli, Campylobacter spp., Staphylococcus aureus a Enterococcus spp.

V roku 2018 prebiehalo monitorovanie mikrobiálnej rezistencie izolátov Salmonella spp., ktoré boli získané z koží jatočných brojlerov a výkrmových moriek ako aj z trusu nosníc, brojlerov a výkrmových moriek. Zo vzoriek jatočných tiel brojlerov bolo získaných 115 izolátov, najčastejším bola S. Infantis a S. Enteritidis. Zo vzoriek jatočných tiel moriek nebol získaný žiaden izolát. Zo vzoriek trusov bolo získaných spolu 82 izolátov, pričom najčastejším sérovarom boli S. Infantis, S. Enteritidis a S. Typhimurium. Z pohľadu mikrobiálnej rezistencie bola najhoršia situácia sledovaná u izolátov S. Infantis, kde rezistencia varírovala od miernej hladiny rezistencie voči ampicilínu, tetracyklínom až po vysokú hladinu rezistencie voči chinolónovým a fluorochinolónovým antimikrobiálnym látkam.

Z hľadiska rezistencie E. coli voči antibiotikám bolo zo 425 vzoriek získaných z chovov brojlerov stanovených 85 antibiotických profilov a zo 150 vzoriek mäsa brojlerov bolo 116 vzoriek mäsa pozitívnych na prítomnosť E. coli produkujúcej enzýmy typu ESBL, resp. AmpC. V rámci výskumu sa tiež sledovala prítomnosť celkových a rezistentných kmeňov E. coli v 38 vzorkách vôd, sedimentov a potravín.

Z hľadiska rezistencie Campylobacter spp. voči antibiotikám bol v roku 2018 vykonaný monitoring mikrobiálnej rezistencie v slepých vakoch hydiny odobratých z jatočných tiel na bitúnku. Hladina rezistencie voči makrolidom (erytromycínu) varíruje v závislosti od živočíšneho druhu. Vyššia hladina rezistencie u izolátov z ošípaných súvisí s častejšou aplikáciou týchto látok. Podobná situácia je taktiež v prípade triedy aminoglykozidov. Rezistencia voči gentamicínu (aminoglykozidy G) vykazuje dlhodobo veľmi nízku úroveň. Vyššia hladina rezistencie u izolátov zo zvierat má ustálený trend voči tetracyklínu, ciprofloxacínu a kyseline nalidixovej. Vyššiu úroveň rezistencie voči ciprofloxacínu a tetracyklínu vykazujú na Slovensku aj humánne izoláty, čo koreluje aj s údajmi z iných členských štátov EÚ.

Rezistencia voči meticilínu bola monitorovaná u 455 izolátov Staphylococcus aureus z potravín, vody a sterov z prostredia. Rezistencia voči meticilínu nebola zistená u žiadneho izolátu z vody. 1 izolát zo steru z potravinárskeho prostredia, 1 izolát z potravín a 1 izolát pochádzajúci z klinického materiálu vykazovali rezistenciu voči meticilínu.

Z environmentálnych vzoriek povrchových vôd a ich sedimentov bolo izolovaných 29 rezistentných kmeňov enterokokov. Išlo prevažne o E. faecalis, v menšej miere E. faecium a E.durans. Z 29 izolátov 14 vykazovalo multirezistenciu. Nadprodukcia efluxných púmp ako jeden z mechanizmov rezistencie bola u 22 izolátov. Celkom 24 izolátov vykazovalo rezistenciu voči vankomycínu, pričom u 33 % bol detegovaný gén vanA.

Súhrn výsledkov Správy o zoonózach, alimentárnych nákazách a nákazách z vody v Slovenskej republike za rok 2018 je uvedený v dokumente Sumárna správa o zoonózach, alimentárnych nákazách a nákazách z vody v Slovenskej republike za rok 2018 a v anglickom súhrne Summary Report of Zoonoses, Food-Borne and Water-Borne Diseases in the Slovak Republic in 2018.