Facebook Statistics
Značka Kvality

Zastavme spoločne AMO

Infografika

Africký mor ošípaných (AMO) je vysoko nákazlivá vírusová choroba sviňovitých, ktorá sa nachádza v krvi, tkanivových tekutinách, vnútorných orgánoch, v sekrétoch a exkrétoch chorých a uhynutých zvierat a v ich svalovine. Choroba sa prejavuje vysokou horúčkou (42°C), ktorá môže trvať niekoľko dní, zvieratá sú apatické, malátne, vyznačujú sa zvracaním, krvavými hnačkami, krvácaním v podkoží a tiež dýchacími ťažkosťami. Typický je rýchly priebeh. Vyznačuje sa vysokou morbiditou a mortalitou. Úmrtnosť dosahuje až 90-95 %.

AMO je veľkou hrozbou pre chov domácich ošípaných a výkon poľovníctva nielen u diviačej zveri. Ide o neliečiteľnú chorobu, ktorá ale nie je prenosná na ľudí a iné druhy zvierat. 

AMO bol na Slovensku prvý krát potvrdený 25. júla 2019 v chove domácich ošípaných v obci Strážne, okr. Trebišov. O niečo neskôr, 12. augusta bola potvrdená a zverejnená aj prvá informácia o výskyte nákazy u diviaka, uloveného v rovnakom okrese.

 

Farmárske desatoro pri chove domácich ošípaných

MPRV SR žiada ekoaktivistov, aby v súvislosti s vážnou situáciou s AMO nezavádzali verejnosť

01-10-2019

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR žiada environmentálne organizácie tretieho sektora, aby v súvislosti so závažnou situáciou s africkým morom ošípaných (AMO) nešírili dezinformácie a nezneužívali situáciu. Agrorezort tak reaguje na otvorený list ekoaktivistov týkajúci sa vlka dravého a jeho vplyvu na šírenie AMO.

Celková výška odlovu diviačej zveri poľovníkmi na Slovensku bola v poľovníckej sezóne 2018/2019 na úrovni 60 000 a v 2017/2018 až 70 000 jedincov. V roku 2019 aj vzhľadom na opatrenia prijaté v súvislosti s výskytom AMO na juhovýchodnom Slovensku, vzrástol medziročne odlov diviaka len za prvých 8 mesiacov tohto roka o 6 600 jedincov.

Aktuálne expertné odhady udávajú početnosť kmeňového stavu vlka dravého na Slovensku na 400 jedincov bez jarného prírastku, pričom v roku 2016 Program starostlivosti o vlka dravého odhadol na 300 až 600 jedincov. Takáto populácia si na základe vedeckých informácií vyžaduje spotrebu 8 000 jelenej, 8 000 diviačej a 1 000 srnčej zveri. Tieto čísla jasne ukazujú, že vlk dravý nedokáže ovplyvniť stavy diviačej populácie a ešte k tomu v čase klimatickej zmeny, kedy začali diviaky vrhať mladé dokonca dvakrát ročne. Navyše kontaktom s infikovanou diviačou zverou sa môže vlk stať aktívnym šíriteľom tohto nebezpečného, vysoko infekčného vírusového ochorenia do ďalších oblastí krajiny.

Dôležitým faktom je tiež, že z celkovej odhadovanej početnosti uvádzanej v Programe starostlivosti o vlka, sa v panónskom bioregióne nachádzajú 2 až 10 jedinci. Oblasť panónskeho bioregiónu totiž poskytuje nevhodné podmienky pre jeho výskyt - nízka lesnatosť, vysoké zastúpenie agrárnej a urbanizovanej krajiny. V tejto oblasti okrem toho lov vlka dravého nie je povolený už od roku 2016.

Na základe týchto faktov je zrejmé, že výzva organizácií s konštatovaním „vlk dravý prirodzeným spôsobom prispeje k likvidácii prírodných ohnísk moru v populácií diviakov“ je zavádzajúca. Vzhľadom na vysokú infekčnosť AMO to môže byť práve naopak. Jediným riešením boja proti AMO je až do vývoja vakcíny aktívny poľovnícky manažment, ktorý sa podarilo v posledných rokoch v rámci poľovníckeho plánovania výrazne zintenzívniť.


Harmonogram ministra
AGROpodcast Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR
Nahlasovanie zásob komodít
Kalkulačky
Farmársky manuál SPP 2023 - 2027
Značka kvality
Školský program
Agromapy
EFSA – Temporary FC logo_socials
Integrovaný regionálny operačný program 2014 - 2020
Program rozvoja vidieka SR 2014 - 2022
Operačný program Rybné hospodárstvo 2014 - 2022
PRH 2021-2027
INTERREG V-A SK-CZ
Program cezhraničnej spolupráce Slovenská republika – Rakúsko
Program cezhraničnej spolupráce na programe Interreg V-A Slovensko-Madarsko
Bestslovakfood