Aktuality

Zoznam neprimeraných podmienok v obchode s potravinami

08-02-2019

Národná rada Slovenskej republiky schválila zákon o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami. Nová právna úprava eliminuje viac ako 40 rôznych nekalých obchodných praktík. Pozrite si kompletný zoznam zakázaných praktík.

Zákon o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami

§ 3 Neprimerané podmienky

  1. Požadovať, dohodnúť alebo uplatniť neprimeranú podmienku medzi účastníkmi obchodného vzťahu sa zakazuje. Návrh zákona zakazuje neprimerané podmienky, a to vo fáze požadovania (jednostranný úkon), dohodnutia (dvojstranný úkon) alebo uplatňovania (jednostranný úkon).

  2. Neprimeranou podmienkou je peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie účastníka obchodného vzťahu za
    1. zaradenie do registra dodávateľov u odberateľa alebo registra odberateľov u dodávateľa vrátane zmien v takomto registri,
    2. zaradenie potraviny dodávateľa do evidencie potravín predávaných odberateľom vrátane zmien v takejto evidencii, (V praxi sa predmetné plnenia označujú ako tzv. listing - zalistovacie poplatky)
    3. obnovu alebo rozširovanie obchodnej siete účastníka obchodného vzťahu, (Jedná sa o ustanovenie zakazujúce peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie za obnovovanie alebo rozširovanie obchodnej siete účastníka obchodného vzťahu (odberateľ alebo dodávateľ); za obchodnú sieť účastníka obchodného vzťahu je možné považovať najmä výrobné alebo administratívne priestory, prevádzkarne, infraštruktúru súvisiacu so zabezpečením logistiky vrátane dopravných prostriedkov, infraštruktúru súvisiacu so zabezpečením finančných operácií)
    4. nižší zisk alebo nižšiu maržu odberateľa oproti plánovanému zisku alebo plánovanej marži odberateľa, (Ustanovenie zakazujúce peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie za nižší zisk alebo maržu odberateľa ako kompenzáciu za predaj potraviny, ktorý neprebieha podľa očakávaní)
    5. službu zameranú výlučne na propagáciu odberateľa, (Peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie dodávateľa za propagáciu len odberateľa je zakázané úplne. Ak je služba zameraná na propagáciu oboch účastníkov, napríklad, ak sa v rámci jednej reklamy propaguje aj odberateľ aj dodávateľ, uplatní sa postup podľa § 3 ods. 3 písm. a), tzn. peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie bude povolené do maximálnej výšky 3% z obratu dodávateľa za potraviny dodané jednotlivému odberateľovi v príslušnom kalendárnom roku)
    6. návštevu účastníka obchodného vzťahu u perspektívneho účastníka obchodného vzťahu za účelom vzniku obchodného vzťahu, (Peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie za návštevy a preverovanie si perspektívnych obchodných partnerov je predmetným ustanovením zakázané. Je potrebné zdôrazniť, že návrh zákona žiadnym spôsobom nezakazuje vyvíjať uvedenú aktivitu, teda stretávať sa za účelom možného uzatvorenia obchodného vzťahu. Návrh zákona zakazuje len spoplatňovanie takejto aktivity.)
    7. umiestnenie potraviny do prevádzkarne odberateľa, aj vtedy, ak ide o prevádzkareň nachádzajúcu sa mimo územia Slovenskej republiky, (V praxi pôjde o peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie za dodávanie potraviny do prevádzok jedného odberateľa, a to aj v prípade, ak sa prevádzka nachádza mimo územia Slovenskej republiky. Predmetné plnenie môže byť v praxi označované ako medzinárodný bonus.)
    8. dizajn súvisiaci s vonkajšou prezentáciou a zabalením potraviny; to neplatí, ak ide o peňažné plnenie odberateľa za osobitný dizajn dohodnutý medzi účastníkmi obchodného vzťahu na základe požiadavky odberateľa,
    9. zisťovanie a spracovanie údajov o účastníkoch obchodného vzťahu, (V praxi často dochádza k situácii, že odberateľ štatisticky zisťuje počet alebo objem predaných výrobkov dodávateľa, tieto údaje spracuje a činnosti so zisťovaním údajov spojené následne fakturuje dodávateľovi.)
    10. prieskum trhu alebo službu súvisiacu s počítačovým spracovaním údajov vykonávanú odberateľom. (Neprimeraná podmienka spočívajúca v zákaze peňažného plnenia, alebo nepeňažného plnenia za spotrebiteľský a trhový prieskum - v praxi často subsumovaný pod tzv. počítačové spracovanie údajov - vykonávaný odberateľom.)

  3. Ak odsek 4 neustanovuje inak, neprimeranou podmienkou je aj peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie dodávateľa odberateľovi za
    1. službu odberateľa zameranú na propagáciu dodávateľa alebo jeho potraviny,
    2. využitie distribúcie odberateľa,
    3. splnenie podmienky dohodnutej účastníkmi obchodného vzťahu, týkajúcej sa odberu určitého množstva alebo objemu potraviny, ktoré je účtované samostatne,
    4. umiestnenie potraviny na určitom mieste v prevádzkarni odberateľa.
  4. Neprimeranou podmienkou nie je peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie dodávateľa odberateľovi podľa odseku 3, ak
    1. je dohodnuté vopred,
    2. je uzatvorené v písomnej forme,
    3. dodávateľ nemá možnosť dodávať potraviny odberateľovi, ak ide o činnosť podľa odseku 3 písm. b), a
    4. jeho celková hodnota nepresahuje 6 % z obratu[1]) dodávateľa za potraviny dodané jednotlivému odberateľovi v príslušnom kalendárnom roku, pričom táto hodnota je tvorená súčtom hodnoty, ktorá nepresahuje 3 % z obratu dodávateľa samostatne za službu podľa odseku 3 písm. b) a hodnoty, ktorá nepresahuje 3 % z obratu dodávateľa samostatne za služby podľa odseku 3 písm. a), c) a d); do tejto hodnoty sa nezapočítava spotrebná daň, ak ide o potravinu, na ktorú sa uplatňuje spotrebná daň.
  5. Neprimeranou podmienkou je aj
    1. uzatvorenie zmluvy na základe, ktorej sa dodáva potravina, ktorá neobsahuje
      1. určenie druhu potraviny,
      2. určenie množstva potraviny alebo spôsob jeho určenia,
      3. kúpnu cenu alebo spôsob jej určenia,
      4. spôsob zníženia alebo spôsob zvýšenia kúpnej ceny, ak sa má uplatniť
      5. lehotu na úhradu kúpnej ceny alebo
      6. druh a cenu služby, ak bude poskytnutá.
    2. vykonanie prehliadok priestorov dodávateľa odberateľom alebo vykonanie rozborov a skúšok potraviny dodávateľa odberateľom; to neplatí, ak odberateľ na vlastné náklady vykonáva prehliadky priestorov dodávateľa alebo rozbory a skúšky potraviny dodávateľa v primeranom rozsahu a pri vykonaní prehliadok priestorov aj so súhlasom dodávateľa, (Primeraným rozsahom sa rozumie frekvencia kontrol, ktorá nesmie presiahnuť mieru, ktorá by ovplyvnila výrobu alebo chod prevádzky dodávateľa, rovnako sa ním rozumie zákaz vykonávania tzv. šikanóznych kontrol, ktoré spočívajú v nútení dodávateľa, aby prijal opatrenia, ktoré nemajú žiadny vplyv na výrobu a kvalitu potraviny - napríklad zmena farby ochranných pomôcok alebo zariadení, ktoré inak spĺňajú všetky technické požiadavky).
    3. uprednostnenie výsledkov iných kontrol kvality a bezpečnosti potravín, výživových údajov a ostatných povinných informácií o potravinách pred výsledkami kontrol vykonávaných orgánmi štátnej správy podľa osobitného predpisu[2]) bez zásadnej zmeny okolností,
    4. vrátenie potraviny dodávateľovi okrem prípadov ustanovených Obchodným zákonníkom,[3]) (Odberateľ môže vrátiť potravinu dodávateľovi len v prípadoch ustanovených všeobecnými ustanoveniami o kúpnej zmluve, teda v prípade existencie vád, pričom táto neprimeraná podmienka zahŕňa aj prípady, keď odberateľ potravinu vráti subjektu, ktorý dodávateľovi poskytuje logistické služby.)
    5. výmena potraviny na náklady dodávateľa okrem prípadov ustanovených Obchodným zákonníkom,5) (Odberateľ bude oprávnený požadovať výmenu potraviny len, ak pôjde o dodanie potraviny, ktorá má vady.)
    6. neuhradenie kúpnej ceny v lehote splatnosti, ktorá je najviac 20 dní odo dňa doručenia faktúry za potravinu, najneskôr však do 30 dní odo dňa dodania potraviny, alebo neuhradenie kúpnej ceny v lehote splatnosti, ktorá je najviac 10 dní odo dňa doručenia faktúry za vybranú potravinu, najneskôr však do 15 dní odo dňa dodania vybranej potraviny, (Ustanovenie je reakciou na prax v dodávateľsko-odberateľských vzťahoch s potravinami. Podľa zákona č. 362/2012 Z. z. bola na úhradu kúpnej ceny často využívaná maximálna možná lehota, a to 45 dní odo dňa dodania potraviny. Predovšetkým pre dodávateľov rýchlo sa kaziacich potravín, potravín s krátkou dobou spotreby
      alebo takých, ktoré sa dodávajú na veľmi frekventovanej báze je taká lehota neúmerne dlhá. Ustanovenie zároveň reaguje na výzvy na skracovanie doby splatnosti aj na európskej úrovni).
    7. kratšia lehota splatnosti peňažného plnenia dodávateľa odberateľovi, ako je dohodnutá lehota na úhradu kúpnej ceny, (Dôvodom úpravy neprimeranej podmienky je vytvoriť proporcionalitu lehôt splatnosti pohľadávok dodávateľa oproti pohľadávkam odberateľa. Lehota na úhradu peňažného plnenia dodávateľa, napríklad platba za reklamu alebo zmluvná pokuta nesmie byť kratšia ako je dohodnutá lehota na úhradu kúpnej ceny - upravená v maximálnej výške v písmene f).
    8. dodatočné peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie po prevzatí potraviny, (Po prevzatí potraviny odberateľom nie je možné od dodávateľa požadovať akékoľvek dodatočné peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie.)
    9. náhrada sankcie uloženej orgánmi štátnej správy4) odberateľovi; to neplatí, ak príčinou uloženia sankcie je preukázané porušenie povinností dodávateľa, (Odberateľ môže od dodávateľa požadovať náhradu sankcie, ktorú mu udelí kontrolný orgán, len ak dôvodom udelenia sankcie bolo preukázané zavinenie na strane dodávateľa.)
    10. náhrada peňažného plnenia alebo nepeňažného plnenia poskytnutého odberateľom spotrebiteľovi za uplatnenie práva spotrebiteľa podľa Občianskeho zákonníka a osobitných predpisov z oblasti ochrany spotrebiteľa; to neplatí, ak príčinou uplatnenia práva je preukázané porušenie povinností dodávateľa, (Odberateľ nebude oprávnený požadovať od dodávateľa náhradu peňažného plnenia alebo nepeňažného plnenia, ktoré poskytol spotrebiteľovi postupujúcemu pri reklamácii tovaru podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, a to v tých prípadoch, kde neexistuje preukázané zavinenie zo strany dodávateľa).
    11. neplnenie zmluvného záväzku, súvisiaceho s objednávaním a prevzatím potraviny zo strany odberateľa bez právneho dôvodu, (Ustanovenie je mierené na situácie, keď si odberateľ neplní svoje záväzky vyplývajúce zo zmluvy súvisiace s objednávaním alebo prevzatím potraviny od dodávateľa, tzn. prestane alebo značne obmedzí objednávky potraviny (napríklad neodoberá potravinu v dohodnutom množstve) alebo si neplní záväzky na odobratie alebo prevzatie dohodnutého množstva alebo druhu potraviny).
    12. zníženie kúpnej ceny okrem zníženia, ktoré sa vzťahuje na potraviny predávané v predajnej akcii odberateľa a okrem zníženia kúpnej ceny v prípadoch ustanovených Obchodným zákonníkom, (Ustanovenie zabezpečuje, aby nebola svojvoľne znižovaná nákupná cena potraviny počas trvania dohody o nákupnej cene.)
    13. kúpa potraviny odberateľom za nižšiu kúpnu cenu ako ekonomicky oprávnené náklady[4]) dodávateľa, (Slabšia vyjednávacia pozícia prevažne malých dodávateľov sa odráža práve v oblasti cenotvorby a pri deľbe marže v potravinovom dodávateľskom reťazci, kedy sú dodávatelia nútení realizovať svoju produkciu za podmienok, ktoré často krát nepokrývajú ich oprávnené náklady. Z týchto dôvodov, ako aj na základe kontrolných zistení, kedy v niektorých prípadoch bola zistená kúpna cena potraviny vo výške 1 cent, zavádza predmetné ustanovenie hranicu, pod ktorú nie je možné kúpnu cenu dohodnúť.)
    14. preddavková platba na budúce zmluvné pokuty, (Ustanovenie upravuje zákaz preddavkov na zmluvné pokuty, ktoré sú v praxi často účelovo ukladané, a pohľadávky na ne účelovo započítané s pohľadávkami dodávateľa (prevažne na zaplatenie kúpnej ceny).
    15. podmieňovanie dodávania potraviny dodávateľa výrobou potraviny pod obchodnou značkou odberateľa, (Za neprimeranú podmienku bude považované, ak odberateľ bude podmieňovať dodávanie potraviny dodávateľa tým, že mu bude dodávateľ súčasne vyrábať a dodávať potraviny, ktoré sa následne predávajú pod obchodnou značkou odberateľa.)
    16. odmietnutie uviesť na obale potraviny predávanej pod obchodnou značkou odberateľa obchodné meno a sídlo dodávateľa, ak o to dodávateľ požiada, (Za neprimeranú podmienku bude považované odmietnutie zo strany odberateľa uviesť na obale obchodné meno a sídlo dodávateľa ako výrobcu potraviny, a to pri tzv. privátnych značkách a v prípade, ak o to dodávateľ odberateľa požiada. Pre výrobcu je často kľúčové, aby mal spotrebiteľ možnosť sa oboznámiť, kto daný výrobok (uvedený na pult pod privátnou značkou) vyrába. Spotrebiteľ tak bude môcť ohodnotiť kvalitu potraviny od konkrétneho výrobcu).
    17. neoprávnené alebo bezdôvodné započítanie pohľadávok účastníkov obchodného vzťahu, (Zákon týmto ustanovením reaguje na často sa vyskytujúcu prax v obchodných vzťahoch s potravinami, kedy sú jednostranne započítavané pohľadávky odberateľa, napríklad na zmluvnú pokutu s pohľadávkami dodávateľa na zaplatenie kúpnej ceny, bez toho, aby boli splnené podmienky na započítanie ustanovené súkromnoprávnymi predpismi. Osobitne závažnými prípadmi sú prípady tzv. vyfabrikovania fiktívnej pohľadávky odberateľom a jej následného započítania, pričom sa predpokladá nedostatočné personálne a kapitálové zabezpečenie dodávateľa, resp. predpokladá sa, že sa dodávateľ nebude domáhať svojich práv na súde).
    18. iný okamih nadobudnutia vlastníckeho práva k potravine alebo iný okamih prechodu nebezpečenstva škody na potravine, ako je okamih prevzatia potraviny odberateľom,
    19. viaceré zmluvné pokuty voči účastníkovi obchodného vzťahu za porušenie tej istej zmluvnej povinnosti, (Za porušenie určitej zmluvnej povinnosti účastníkom obchodného vzťahu je možné dohodnúť si len jednu zmluvnú pokutu; pokiaľ ich bude dohodnutých viac, bude to považované za neprimeranú podmienku).
    20. zmluvná pokuta, ktorej výška je neprimeraná s ohľadom na hodnotu a význam porušenej zmluvnej povinnosti, ktorej splnenie táto zmluvná pokuta zabezpečuje,
    21. predaj potraviny odberateľom spotrebiteľovi za nižšiu cenu, ako je kúpna cena dodanej potraviny, okrem
      1. predaja potraviny, ktorého dôvodom je zrušenie predajne, ukončenie alebo zmena predmetu podnikania,
      2. predaja potraviny po uplynutí troch štvrtín doby spotreby alebo doby minimálnej trvanlivosti,
      3. výpredaja skladových zásob odberateľa; potravina nesmie byť v priebehu výpredaja objednaná ani prevzatá odberateľom,
      4. predaja potraviny s deformovaným obalom,
    22. peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie, ktoré nesúvisí s predmetom zmluvy, (V praxi často dochádza k požiadavkám na peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenia zo strany odberateľov, ktoré so samotným predmetom zmluvy nesúvisia, ako napríklad požiadavky na finančné príspevky na firemné akcie alebo výročia odberateľa a jeho zamestnancov, na rekonštrukcie prevádzok odberateľa, vykladanie tovaru do regálov dodávateľom.)
    23. zmluvná pokuta alebo iná zmluvná sankcia za nedodanie tovaru dodávateľom, ak má dodávateľ voči odberateľovi pohľadávky po lehote splatnosti, (Neprimeraná podmienka, cieľom ktorej je zakazovať praktiky spočívajúce v postihovaní dodávateľa za zastavenie dodávok potraviny v prípade, ak má dodávateľ voči odberateľovi pohľadávky na zaplatenie kúpnej ceny po lehote splatnosti.)
    24. zmluvná pokuta alebo iná zmluvná sankcia za nedodanie tovaru dodávateľom, ak medzi účastníkmi obchodného vzťahu nedôjde k dohode o kúpnej cene do dvoch mesiacov odo dňa doručenia písomného návrhu odberateľovi o zmene kúpnej ceny, (Neprimeraná podmienka, cieľom ktorej je zakázať praktiky spočívajúce v postihovaní dodávateľa za zastavenie dodávok potraviny v prípade, ak medzi dodávateľom a odberateľom nedôjde k dohode o kúpnej cene. Pokiaľ sa odberateľ s dodávateľom nedohodnú na novej kúpnej cene do dvoch mesiacov odo dňa doručenia písomného návrhu odberateľovi, má dodávateľ právo bez rizika zmluvnej sankcie dodávku prerušiť alebo zastaviť. Ide o nástroj, ktorý pomôže nastaviť korektné nastavovanie cien potravín, keďže dnes v praxi často maloobchodné siete rokujú bezodkladne o znížení kúpnej ceny a ignorujú rokovania o zvýšení kúpnej ceny, ktoré je často oprávnené).
    25. požadovanie garantovanej ceny na dobu viac ako 60 dní,
    26. postúpenie pohľadávky podmienené súhlasom dlžníka, (Zákon zakazuje obmedziť dohodou možnosť postúpenia pohľadávky, a to z dôvodu, že v prípade, ak napríklad menší dodávateľ nevie svoju pohľadávku vymôcť a nemá kapacity na súdne vymáhanie, dostáva sa do patovej situácie a znižuje svoju likviditu).
    27. znevýhodňovanie dodávateľa alebo skupiny dodávateľov podmieňovaním používania typu obalu, ak je inému dodávateľovi umožnené používať ekonomicky výhodnejší iný obal pri dodávke toho istého alebo podobného tovaru, (Právna úprava reaguje na skutočnosť, že v poslednom čase obchodné reťazce podmieňujú dodávanie potravín, najmä zeleniny, používaním vratných obalov. Obstarávaciu jednotkovú cenu týchto obalov ako aj dodávateľa obalov určí obchodný reťazec bez súčinnosti so samotným dodávateľom potravín. V niektorých prípadoch sú ceny obalov nastavené príliš vysoko a neúnosne zaťažujú slovenského dodávateľa potravín. Zahraniční dodávatelia sú cenovo zvýhodňovaní, lebo takúto povinnosť nemajú a majú možnosť dodávať v lacnejších obaloch).
    28. prenášanie nákladov spojených s daňovým zaťažením alebo prenášanie plnení, ktoré sú neprimeranou podmienkou, do zníženia kúpnej ceny,
    29. iné konanie alebo opomenutie konania účastníka obchodného vzťahu voči druhému účastníkovi obchodného vzťahu, ktoré sa odchyľuje od poctivého obchodného styku.

1) § 4 ods. 7 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

2) § 21 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.

3) § 422 až 428 Obchodného zákonníka.

4) § 2 ods. 3 písm. a) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách.