Aktuality

Stretnutie ministrov poľnohospodárstva V4+5 v Prahe, viedlo k prijatiu spoločných deklarácií

04-10-2019

Ministri poľnohospodárstva Vyšehradskej skupiny (Česka, Maďarska, Poľska a Slovenska) a Bulharska, Chorvátska, Rumunska, Slovinska a Fínska, sa v rámci českého predsedníctva vo Vyšehradskej skupine stretli v Prahe. Český minister Miroslav Toman v úvode pochválil skvelú prácu Slovenska, od ktorého predsedníctvo V4 prevzal. Predmetom rokovania bola najmä téma budúcej podoby spoločnej poľnohospodárskej politiky, súčasných problémov lesníctva a agro-lesníctva vrátane potenciálu pre rozvoj biohospodárstva a na záver rezonovala téma Afrického moru ošípaných. Stretnutie ministrov viedlo k podpisu dvoch dôležitých deklarácií.  

„Diskusiu v rozšírenom formáte V4 vnímam ako vhodnú platformu k presadeniu spoločných pozícií a potrieb, viažucich sa na náš región. Je však zrejmé, že ešte pred dosiahnutím dohody majú členské štáty pred sebou veľa výziev. Spolupráca pri finalizácií podmienok v rámci novej SPP je preto pre Slovensko mimoriadne dôležitá,“ uviedla Gabriela Matečná, podpredsedníčka vlády a ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.

Hlavnou myšlienkou diskusií je „ekologickejšia“ SPP, zameraná na klímu a životné prostredie, zjednodušenie, resp. zníženie administratívnej záťaže a v neposlednom rade, flexibilitu pre členské štáty. Dôležitou a často diskutovanou súčasťou novej zelenej SPP sú tzv. eko-schémy, financované z I. piliera SPP a otázka, či by sa mali zaviesť pre poľnohospodárov dobrovoľne alebo povinne. Počas vystúpenia šéfka agrorezortu Gabriela Matečná upozornila na fakt, že zjednodušenie budúcej SPP v podobe, ako ho navrhuje Európska komisia, nepovažuje SR za dostatočné a požaduje preto viacero úprav pre dosiahnutie želanej podoby. 

„Lesy, ich ochrana a trvalo udržateľné využívanie, dnes čelia mnohým výzvam. Patria k nim na jednej strane nepriaznivé účinky klimatickej zmeny vrátane častejšieho výskytu a väčšej intenzity pôsobenia škodlivých činiteľov a na druhej strane, rastúce rôznorodé požiadavky a očakávania spoločnosti, čo vyvíja značný tlak na lesné zdroje a ich využívanie. Otázka ochrany lesov vrátane adaptácie na klimatickú zmenu a riešenia podkôrnikovej kalamity, je výrazne dôležitou témou, ktorú nemôžeme podceňovať,“ zdôraznila v druhom bode programu G. Matečná.

Slovenská republika považuje za potrebné, aj v kontexte budúcej SPP, zabezpečiť vytvorenie takých podmienok, ktoré umožnia ďalšiu finančnú podporu lesov a lesníctva v členských štátoch, minimálne na takej úrovni, ako je tomu v aktuálnom programovom období. Bez adekvátnej finančnej podpory, nie je možné dosiahnuť adekvátne riešenia otázky klimatickej zmeny. Lesy a lesnícky sektor pritom zohrávajú zásadnú a jedinečnú úlohu v boji proti klimatickej zmene. Ministri poľnohospodárstva následne prijali spoločnú deklaráciu o lesoch, trvalo udržateľnom obhospodarovaní lesov a prispôsobení sa zmene klímy, ktorá odráža hlavné výzvy pre odvetvie lesného hospodárstva a najdôležitejšie témy, ktoré ministri vzniesli počas stretnutia v Prahe.

Záverom rezonovala téma Afrického moru ošípaných, ktorý v relatívne krátkom čase, zasiahol veľkú časť územia Európy. V Prahe bola zdôraznená potreba náležitého financovania a potreba pokrytia nákladov na eradikáciu ochorenia.

„Krajiny postihnuté prípadmi AMO by mali mať nielen možnosť spoľahnúť sa na finančnú podporu EÚ, ale mali by tiež povinne uplatňovať spoľahlivé, jednotne stanovené a predtým testované postupy boja proti tomuto vírusu, v záujme minimalizovať a dokonca až úplne zastaviť jeho šírenie. Všetci si musia uvedomiť, že opatrenia prijaté v jednej krajine, chránia zvyšné územie EÚ bez výskytu AMO, a preto sa nepriamo týkajú všetkých členských štátov EÚ,“ zdôraznila ministerka Matečná.

Šéfka slovenského agrorezortu považuje za potrebné formulovať jasné, spoločné a povinné stanovisko EK, pokiaľ ide o opatrenia na boj proti AMO.V týchto tendenciách na záver ministri poľnohospodárstva podpísali spoločnú deklarácia o boji proti AMO v Európskej únii.